Deň D

20. února 2012 v 23:31 | Protivná, zlá a nerozhodná |  Napísal sám život slečny Ayamee
nes ráno sa mi podarilo počúvať rádio a pri tejto príležitosti som natrafila na Deň denníčkov, ktorému dnes vyhradili miesto v kalendári v hemendexe rádia Express (každý deň si vymyslia dáky svetový deň). Ich historka o malých zápisníčkoch z tlačiarne Javorek a syn, do ktorých si dievčatá zapisovali myšlienky a udalosti z dňa podľa šablóny "stalo sa ráno, stalo sa na obed, stalo sa večer a čaká ma zajtra," bola pravdepodobne z väčšej časti - ak nie rovno celá - zmyslená. Aspoň na fakte, že v Múzeu Matice slovenskej v Galante je sekcia starých denníčkov, by mohlo byť čosi pravdy, nepodarilo sa mi však vygúgliť ani len galantské múzeum Matice slovenskej - Matica tam síce má oblastné stredisko, ale zmienku o trvalej expozícii som nikde nenašla. Škoda, šla by som sa na ňu pozrieť...

O denníkoch som si niečo našla len na wikipédii, určite by sa dal spraviť podrobnejší výskum, aj keď som si nie istá, či sa dá odhaliť prvý denníček - kto prišiel s ideou zapisovať si svoje zážitky, myšlienky a pocity pre vlastnú potrebu deň po dni. Za to v histórii moderného denníčkovania sa konkrétne mená spomínajú - s nástupom webu si ľudia začali viesť denníčky online, za prvý internetový denník je považovaný Open Diary Claudia Pinhaneza, ktorý zverejňoval na webe od 14. novembra 1994 do roku 1996. V roku 1994 na internete začal denníčkovať i Justine Hall (písal 11 rokov), 3. januára 1995 Carolyn Burkeová a 19. apríla 1995 Bryon Sutherland. Myslím, že to boli vlastne prví blogeri...


V októbri 1998 si svoj blog už mohol založiť takmer každý, vtedy bol spustený redakčný systém Open Diary. V januári 1999 sa k nemu pridal LiveJournal, ktorý k článkom umožňoval dokonca prikladanie malých obrázkov. Myslím si, že na Slovensku a Česku začalo byť blogovanie extrémne populárne okolo roku 2005, 2006 - mať blog bolo medzi deckami vtedy kúl, vtedy som vďaka kamarátkam začala blogovať aj ja. ayamee.blog.cz má síce iba štyri roky, ale k roku 2012 budem blogovať dohromady už šesť rokov - keby som začala blogovať o rok skôr, preblogovala by som už takmer tretinu svojho života! Ale späť na začiatok myšlienky - možno sa mi len zdá, že búm blogov u nás začal v roku 2006, pretože približne vtedy začal pre mňa. Každopádne bolo toho času blogov veľa, každý mal blog - či už skutočne denníčkový, či tematický (populárne bolo velebenie hudobných interpretov či iných celebrít), či blog na štýl zbierky pekných obrázkov, ktoré sa blogerovi páčili, tak tvoril článkové galérie.

V poslednej dobe nadšenie okolo blogovania vraj pozvoľna utícha. Resp. čitatelia začínajú medzi čítanými blogmi dôkladnejšie selektovať - a ja mám pocit, že šancu dostávajú predovšetkým blogy s jasne vytýčenou témou: IT blogy, blogy na politickú nôtu, blogy o móde a štýle, knižné blogy... A blogové denníčky už nie sú také zaujímavé...

Journal Entry by JoelMontes

Toľko k blogovým denníkom, vráťme sa však na úplný začiatok - k denníkom ako takým, k mojim denníkom. Blogujem dlhšie ako si vediem klasický, papierový, maximálne osobný a súkromný, tajný denník. Hoci v poslednej dobe ma opúšťa chuť čokoľvek písať - poviedky, blog, denník (ale o tom potom). Vyhrabala som škatuľu so zbierkou mojich starých denníkov, aktuálne predo mnou leží ten prvý - začína dátumom 1. marca 2006. Je v ňom založený i denník z týždennej lyžovačky vo Vysokých Tatrách (18. február 2006 - 24. február 2006), písala som ho čisto pre svoj blog, aby som ho po návrate z dovolenky mohla podstrčiť čitateľom, nech si zgustnú na mojich "zážitkoch." Tam vzniklo moje denníkovanie vo všeobecnosti - denníkovať sa mi zapáčilo, od marca som si teda zaviedla klasický denník a i na mojom blogu sa čoraz častejšie začali objavovať nie obrázky Billa z Tokio Hotela *grin*, ale denníkové zápisky.

Idem spraviť niečo buď trápne alebo zábavné (pravdepodobne niečo medzitým) - prezrieť si všetky dvadsiate februáre vo svojich denníkov a vypísať vám z nich vždy minimálne vetu, časť, odsek.

20. február 2006, vek 15 rokov
Na začiatku boli moje výpisky krátke, z tohtodňového sú zaujímavé predovšetkým poznámky v zátvorkách, ktorými som sem-tam prepletala súvislý text, lebo asi stáli za zmienku...

"Brat mi povedal, že keď mám tie nohavice v čižmách, vyzerám ako štetka." (vtedy zjavne nebolo v móde mať zvonové nohavice skryté v čižmách, čižmy sa mali strácať pod nohavicami)

"Večer mi mama vyčítala, že jej hovorím matka." ("matka" je pri tom maximálne neutrálne oslovenie, aj keď mame pripadá skôr chladné...)


20. február 2007, vek 16 rokov
"Roztrieskajte niekto ten počítač, človek nestíha, čo chce!" (značka: závislá od počítača/internetu)


20. február 2008, streda, vek 17 rokov
Tento rok u mňa pravdepodobne vrcholila puberta. Alebo žeby len začínala? *grin* Uvažujem, ako scenzurovať mená tých platonických lások...

Tento deň, kto vie prečo, v denníku označujem za "deň blízkych telesných kontaktov." Ďalej som taká deprimovaná školou, že na "najhoršiu písomku v mojej histórii" z francúzštiny píšem, citujem sa: "Videsila ma! Som debil? Vyzerá to tak! Ani fruktózový vzorec (to je už ešte desivejšia chémia) neviem napísať! 12/15! Ááá! Ksaaa!" Potom prechádzam na fyziku - akési pokusy, pri ktorých bolo treba tieniť vlastnými telami (znie to zaujímavo, asi som to mala podrobnejšie zaznamenať). Sťažujem sa na fakt, že musím stáť veľmi blízko istého svojho spolužiaka, ktorý smrdí cigaretovým dymom. Píšem: "Fúj! Akoby nestačilo, že nám pre neho traumu z tangami! Musím sa ešte na neho lepiť! Pre vedecký pokus." Na základe spackaného spodobovania s/z pri tangách je očividné, že som z toho ešte stále riadne rozrušená. Traumu s tangami by som si mohla vyhľadať v denníku, nepamätám si na ňu, ale rozhodne znie traumatizujúco. Nazývam istú svoju spolužiačku žiarlivou, nasleduje telesná výchova, okukovanie spolužiakov, záchvaty smiechu na podivných zvratoch: "Si rozptýlená?" či "Nešťuchaj do vyhoreného polena!" Moc sa nechápem, to tá puberta: "Dlho som čakala na bus, vedľa na zastávke sedel škaredý chlap, ktorý si tiež podupával nohou do rytmu." Potom spomínam zastávkové lásky, konkrétne istého Blonďáka zo zastávky, ktorým som aktuálne "posadlá." Depčím, lebo som single. Som posadnutá Simsom. Začínam filozofovať: "Filozofická teória. Napíšem na blog. Ako celý svet pulzuje, len my v ňom stojíme. Sculpturisti." Neviem, či sú tí skulptúristi len môj výmysel, či si skutočne niekde existujú, a už vôbec netuším, čo sú zač. Gúgl mi ich dnes každopádne nenájde, ak som, samozrejme, fakt nemyslela na sochárov... Pozerám Bleach, teším sa na Anime show, opäť simsujem, končím s Artym...


20. február 2009, vek 18 rokov
Z tohto zápisku sa nemám moc s čím podeliť - niežeby bol dáky priveľmi pikantný alebo čo, je krátky a nezáživný. Sims mánia ma pravdepodobne neopustila, skôr ma naplno opantala. Za zmienku azda stojí len veta: "Dostala som chuť na yaoi, ale iba tak mrknem..." Že len sa mrknúť, no lol!


20. február 2010, vek 19 rokov
"A dnes? Som vstala po tom, čo ma mama zobudila na výpredaj. Mám lolitovské bombarďáky! Resp. babkovské, tí predavači sa tak smiali! A to ich sami predávali!"


Keďže už rok svoj denník maximálne flákam, k roku 2011 nemám zápis z 20. februára. Ale mám 19. a 21. február, tak ak ma ešte nemáte dosť, sú tu oba:

19. február 2011, vek 20 rokov
"Máme autooo! Aj keď ocino kvôli tomu, aký je to starý ojazdený črep už riadne nadával a ešte aj bude... Ale teším sa - zajtra ho vyumývame, nablýskame!"
"Prečo mám pocit, že je ešte len piatok?!"

21. február 2011, vek 20 rokov
"S našou familkou to stále vyzerá dosť zle, ... - hryzieme sa ako besní psi, každý každého, hoci nákup oblekov sa dnes aj dal. Míňanie peňazí človeka s človekom zbližuje."

Aktuálne mám rozpísaný dvanásty denník, pri čom nerátam ten stoh papierov, keď som si denník viedla karisblokovo. Možno raz na základe nich spíšem pamäte - šialený pubertálny denníček s autobiografickými prvkami (akákoľvek podobnosť s mojimi kamoškami, rodinou a známymi čisto náhodná) na štýl Georgie Nicolsonovej, Adriana Molea alebo Mie Thermopolisovej. Alebo ich raz zrecyklujem. *grin*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 21. února 2012 v 7:44 | Reagovat

to je aka zabava...ty musis mat strasne vtipne denniky :D ja si pisem denniky uz cele roky a momentalne mam 14ty :D ...normalne ma chytila chut otvorit si ten, ked som mala 12 rokov - to museli byt strasne myslienky :D
ale napriklad si spominam, ze som si raz chytila do ruky ten, ked som mala 18nast... a zacala som si citat o nejako XY, ktory bol moj super kamos, chodili sme staaaaale na diskoteky, cele noci sme sa zabavali.... ....  ... a ja netusim KTO TO JE!!! FAKT!  ani len jeho tvar si neviem vybavit, nieto este skutocne neprezyvkove meno... ja nechapem, kam sa podel :DDDDDDDD

2 Polly Polly | Web | 21. února 2012 v 7:44 | Reagovat

inak.... "mam chut na yaoi, ale iba mrknem" ma dostalo :DD loooool

3 thom thom | 21. února 2012 v 11:54 | Reagovat

lol - ze stetka v cizmach....skoro ako kocur v cizmach :D
recyklacia (v zmysle znicenia) tych dennikov by bola skoda. zapisky pripomenu minulost - clovek sa aspon zasmeje na tych vyplodoch :)

tiez som zacinal koncom roka 2005 na sme, kde som najprv daval pribehy zo zivota, co ma stretlo, neskor som presiell na fotky a zapisky z arabie a celu blogovu karieru som zakoncil seriou odbornych clankov na temu militantneho islamu kedysi v roku 2007. Odvtedy som kreativne spustol a stal sa zo mna len citatel :)

az sa rozhodnes vydat "memoaires d'baroque" (nwm ci som to napisal spravne, asi ne-e) :P napisane stylom A. Molea, tak to si precitam urcite ;-)

4 Carmine Carmine | 21. února 2012 v 17:57 | Reagovat

To je aké milé toto :D
Teraz som si spomenula sa svoj úplne prvý denník, ktorý som písala ešte ako škôlkarka (áno, už som vedela písať, ako decko som bola mimoriadne inteligentná :-P). Väčšinou som ho písala, keď som mala nervy (či už na bratranca alebo všeobecne), a taký detský hnev je fakt vtipný :D No a teraz si píšem denníčky tuším len na internete, skôr všelikde po všelijakých tajných zastrčených stránkach, prípadne moje denníkoidné zápisy končia uložené v rozpísaných alebo úplne zmazané. Inak... mám taký pocit, že bez blogu by som už nevydržala, za tých päť rokov som si príliš zvykla niečo také mať (ani nie tak viesť :D).

5 standyb standyb | 22. února 2012 v 13:17 | Reagovat

uprimne ja som mala za zivot len 2 denníky a obidve som znicila...zdali sa mi take em mno trapne co som tam pozapisovala a hlavne tie hrubky...aj ked ich este stale robim uz len sporadicky a este stale mi robia problem ciarky :D si myslim ze je to lepsie :DDDD

obdivujem vas zeny ze mozete citat svoje mladsie JA a ze ich mate neurekom tolko :))) palec hore

6 standyb standyb | 22. února 2012 v 13:18 | Reagovat

a ozaj velmi dobry napad :) pacilo sa mi ze si nas nechala nazriet do svojich myslienok a zdali sa mi to celkom rozumne vyroky :)

7 Kirari Kirari | 22. února 2012 v 13:42 | Reagovat

Ó...podarené. Ja som za celý svoj život bola schopná vypísať len jednu knižočku formátu A6...čiže som si do denníčka písala raz za uhorský rok...ale má to jednu výhodu...vydržal mi dlhšie :-D
teda samozrejme, že nerátam nejaké tie krátkodobé bokovky...strašne som sa na sebe nasmiala, keď som si ho čítala...no čo už človek môže iného robiť nad rečami malého ufrflaného deprimovaného bábatka... :D A ináč celkom zaujíamvé výroky...keby si "nahliadla " do mojej puberty...no povedzme, že na túto tragikomédiu by som mohla predávať lístky... :-P

8 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 22. února 2012 v 14:24 | Reagovat

"Míňanie peňazí človeka s človekom zbližuje."- tak toto je myšlienka nad všetky myšlienky!!!! xDDDD výstižné...ja som si ako násťročná tiež písala denníky (nič tvorivého bohužiaľ hoci vždy som chcela aby vyznieval tak intelektuálne s veľkými myšlienkami, skutkami a udalosťami...)lenže mojej rodine, hlavne mame, súkromie nič nehovorí (sukromie ? 14ročnej dievčiny? kdežéééééééé), tak som vždy zapísala pár strán a ked som zsitila, že ho niekto čítal, tak som ho roztrhala...takže toľko k môjmu denníčkovaniu....

9 spanila spanila | 24. února 2012 v 13:35 | Reagovat

:D

10 Ayamee Ayamee | 25. února 2012 v 18:54 | Reagovat

[1]: Miestami sú celkom vtipné - to preto, lebo ja dokážem úžasne preháňať :D

A ja tiež teraz už riadne netuším, čo napr. znamenajú dáke tie skratky a výrazy, ktoré sa mi tam v denníkoch sem-tam objavujú, ale zabudnúť celého svojho kamaráta ako takého? No toto, Polly! :-D

[3]: Nepamätám si, ako som vyzerala pred rokmi v zimných čižmách, ale môjmu bratovi rozhodne netreba veriť :-D

Štýl Adriana Molea má asi iba Sue Townsendová, tu mi nepomôže, že som Adriana :D

[4]: Tak ja sa napr. už tak akčne blogovaniu nevenujem, ale na druhej strane si nvm predstaviť ani to, že by som žiaden blog nemala :-D

[5]: Ale Stanka, denník je iba tvoj a iba pre teba, čo tam po hrúbkach :D? A denníky podľa mňa tak trochu MAJÚ byť trápne, v tom je to ich čaro, človek sa na sebe aspoň zasmeje :D
[6]: Ďakujem :-) Ale nie som si istá, ako veľmi rozumné myšlienky to boli, podľa mňa skôr vtipné, zábavné, vtipno-trápne... :-D

[7]: Veď o to ide, zasmiať sa na sebe! :-D

[8]: A mne mamina párkrát nahliadla do denníka, otec denník zasa považuje za maximálne súkromnú záležitosť, takže maminke vynadal a už to nerobí ani ona :-)

A náhodou aj mňa tá myšlienka dosť šokovala :D

[9]: Som rada, že som pobavila :-)

11 Miyu Miyu | 25. února 2012 v 19:13 | Reagovat

Podla mna su denniky fajn a aj co sa tyka dennikkovych knih, tak som velky fanusik :)

Ja som mala/mam obcasnik, ktory som si zalozila, ked som mala asi 11 rokov + mam jeden specialny z leta, ked som pracovala v zahranici.

Ked som si tak porovnala, tak v minbulosti (ked som bola mala) som si zapisovala len udalosti ako teraz sme v skole robili toto, pozerala som toto, kupila som si tamto. Neskor som zapisovala skor svoje pocity, myslienky a nazory. Ono je fakn ked sa clovek moze vratit k takymto zapiskom a zistit ako sa za ten cas zmenil. Predsa len je to doverihodnejsie ako spomienky, ktore su casto skreslene - myslim spomienky na nazory. Clovek castokrat zabudne, ze si volakedy myslel nieco ine :D. Je to ako v knihe 1984 :D.

12 Ayamee Ayamee | 25. února 2012 v 21:55 | Reagovat

[11]: Ja niekedy ľúbim len tak listovať aktuálne rozpísaným denníkom a zisťovať, čo som robila, no najmä čo som si myslela dáke tie mesiace dozadu (nechce sa mi vyhrabávať staršie denníky :D) a aj to ma niekedy dokáže dostať, že aká to zmena :-)

13 Kirari Kirari | 26. února 2012 v 13:09 | Reagovat

Hej. Aká to zmena...úprimne, som rada že som sa zmenila...lebo to bolo voľačo absurdné...XDD :D  :D  :D

14 Ayamee Ayamee | 26. února 2012 v 20:09 | Reagovat

[13]: V detstve a puberte bývajú ľudia riadne absurdní :D

15 Kirari Kirari | 27. února 2012 v 16:42 | Reagovat

To hej... :-D

16 Polly Polly | Web | 2. března 2012 v 15:03 | Reagovat

[10]: ze?? kto by to bol povedal, ze som taka plytka :DDDD ... mam len par priatelov a este aj na tych zabudam ?:: DDD hehe..... ale ne.... to je asi spôsobene tym, ze v tom case bol "kazdy moj kamos", polka meste sa tazko zapamata :D teda... aspon dufam...teraz vas spocitam na prstoch dvoch ruk a mozno aj priezviska si pamatam.. keke...ale nie...to bol joke :DDD

17 StandyB StandyB | 5. března 2012 v 10:54 | Reagovat

[16]: ake je moje priezvisko: _D

18 Polly Polly | Web | 5. března 2012 v 13:15 | Reagovat

[17]: take veci sa nezverejnuju :D ..ale si nemysli, ze neviem, teta B.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama