CON | Comics Salón 2011

21. září 2011 v 21:14 | Ayamee nemá rada školu! |  Ázia & ázijské
oto bol najdrahší Comics salón v mojom živote! Niežeby som krachovala na mafinoch z Lidlu; nie preto, že som akosi nepostrehla, že keby som si lístok kúpila skôr, zaplatím zaň iba 12,90 € (a o deň neskôr platím 14,90 €...). Problém bol v tom, že som si v sobotu večer dala dole pásku z ruky, aby som si pohodlne mohla vymyť lak z vlasov - v piatok som mala wristcuffs, tak mi slečna pásku nasadila tak, že sa s trochou snahy dala zvliecť. A tak som ju v rannom zhone zabudla doma na stole a musela som si na mieste kúpiť jednodňový lístok na nedeľu za 9,90 €. Takže som na vstupnom zaplatila cca 24 €! Čo z toho vyplýva? Už nikdy v živote si tú prekliatu pásku nedám dole z ruky skôr, ako skončí con! XD


Ale začnime na začiatku, v piatok. Plánovala som sa chystať pomaly už od rána, no okolo desiatej - akurát som akčne žehlila - mi volá mamina, že mi prišlo oznámenie o uložení zásielky na pošte! Banzai, Meta prišla! Tak som žehlenie nechala tak a bežala som za maminou do práce po ten vytúžený papierik, aby som cestou na Comics salón skočila ešte na obvodnú poštu v Bratislave. Čo nebol žiaden problém, aj keď sa tá pošta nachádza niekde v tramtárii, brat ma pohodlne zviezol. Respektíve nás - tento rok mi spoločnosť robila sestra slečny Cecílie, Matilda.

Okrem radosti z Mety som v piatok mala radosť i z vecí z TaoBao, ktoré mi slečna Nezumi odovzdala hneď, ako sme sa konečne dotrepali do Istropolisu! Tak som sa okamžite prezula do nových topánok, zaraz som híkala nadšením nad novučičkou kabelkou a ihneď som nestydato slečne Matilde predviedla aj nové loli spodné prádlo. *grin*

Shiina Ringo - Mellow

Ďalej sme sa tam trochu rozhliadli, slečna Matilda bola na cone prvýkrát v živote, tak som jej to tam letmo poukazovala a keďže sa piatok niesol v znamení prednášok, na programe sme mali prvú prednášku od Lady Oscar - Silné ženy v japonskej hudbe. Tento rok som si na väčšine prednášok poctivo robila poznámky, takže sa v mojej hudobnej knižnici možno čoskoro objavia nové interpretky. Takže slečne veľmi pekne ďakujem!

Potom sme sa trochu kde-tu flákali, boli sme v Lidli po dáky ten zdravý obed - maslové keksy s čokoládou a detský džúsik. A deň sme zakončili ešte troma prednáškami - vďaka Miyu viem, ako hľadať a nájsť mangu na internete; nasledovali Japonské záhrady od Patamona, čo bola veľmi pekná prednáška, budem musieť prekopať svoj článok o japonských záhradách, ktorý patrí medzi tie najčítanejšie na tomto blogu, tak by si zaslúžil, aby bol trochu kompaktnejší a lepšejší. A po záhradách nasledovali ešte Samuraji a gejše od Avi. Mne sa prednáška páčila, hoci slečna začala trochu obšírne a japonskú históriu, históriu samurajov nemožno odbiť niekoľkými vetami, tak jej porozumie len ten, kto sa v nej už trochu vyzná a chce si ju skôr pripomenúť. Slečna Matilda bola z prednášok tak vo všeobecnosti trochu sklamaná (zo samurajsko-gejšovej najviac), akosi si myslela, že tam budú prednášať reálni profesori alebo niekto, kto sa v danej téme maximálne šialene dobre vyzná. Ja nesúhlasím, podľa mňa sa slečna Avi vo svojej téme vyznala, len (ako som už povedala) začala trochu príliš zoširoka. A nezdá sa mi ani, že slečna nevedela odpovedať na otázky, ktoré jej boli položené (ako to tvrdila slečna Matilda), no ako sa dá jednou vetou dostatočne zhrnúť, kto je to šógun? To je prosto na dlhšie, ak to má byť dostatočne vyčerpávajúca odpoveď. Mne sa prednáška ľúbila, mala peknú obrazovú prílohu! :)


Po samurajsko-gejšovej prednáške sa šlo domov, spomeniem teda už len toľko, že som tam v piatok stretla svojich dvoch kolegov z práce (Jeden z daných kolegov je aktuálne akčne fascinovaný Japonskom, plne mu rozumiem, keď som sa ja zoznamovala s japonskou kultúrou, tiež som bola silne nadšená a japonsko-otakovsky naspídovaná. Nechcem tvrdiť, že časom to zovšednie, no rozhodne to z človeka trochu opadne a už nie je "buhííí, muhííí, vihííí, buááá, vuááá, jupííí, jéééj!", už je prosto len fascinovaný, nie fanaticky fascinovaný. (: A tak tento aktuálne akčne japonsky fascinovaný kolega nahovoril ďalšieho kolegu a... boli tam.). Respektíve som ich len videla, reálne sme sa nestretli, hoci na samurajsko-gejšovej prednáške sedeli takmer predo mnou. Viem, že som asi dosť hlúpy, že som ich ani nepozdravila, ale keď oni ma poznajú len ako civilistu! V rifliach a vlasmi v drdole! Nie ako lolitu, v širokej sukni a s lokničkami! Rozhodne sa za svoje loli ja nehanbím (len ho niekedy preklínam, keď maniakálne rozhadzuje moje ťažko zarobené peniaze na loli hlúposti!), len sa trochu obávam, čo si asi povie taký nestranný pozorovateľ - kolega z práce alebo zo školy -, ktorý ma pozná len z civilu, keď sa pred ním náhle vyskytnem ako lolita, ako lokničkovo-volánikový zjav: "Preboha, a to som si myslel/a, že je ešte ako tak normálne a ona sa vo svojom voľnom čase oblieka ako 12-ročné dieťa! To si dáko kompenzuje stratené detstvo alebo čo?!" Nebaví ma stále dokola vysvetľovať, keď väčšina ľudí i tak odmieta pochopiť. Preto v poslednej dobe hrám ich hru - dvaja ujovia sa ma spýtajú, či som Popoluška, poviem im, že samozrejme, že som! Ujo bezdomovec mi pochváli kroj a pýta sa, odkiaľ idem, odpovedám, že ááále, tancovala som v Lúčnici... Hoci aktuálne akčne Japonskom fascinovaný kolega by možno aj pochopil, prečo rifle sem-tam vymením za širokú sukňu... Ale aj tak mi to príde divné, konfrontovať moje okolie, zvyknuté na moje civilné ja, s mojim lolitčím ja. No už túto svoju paranoju pomaly prekonávam - predtým som vždy, kým som vyšla von, skontrolovala, či tam náhodou nie sú susedia, aby ma, nedajbože, nevideli. A teraz som sa tvárila úplne normálne, ešte som aj pekne pozdravila (z toľkého šoku mi tuším ani nebolo odzdravené)! :)

Plus pozdravujem Camille, ktorú som ako civilistu ani nespoznala *blush*; slečnu Luc, ktorá mi povedala, že sa so mnou fotila (!) až dodatočne cez blog a slečnu Sally, ktorú som v piatok tiež prvýkrát v živote videla v civile. (:


A prejdime na sobotu! V piatok som na sebe mala svoju starú známu obľúbenú sukňu z Bodyline, no sobota, sobota sa niesla v znamení mojich prvých brandových šiat! *love, love* Už som ich spomínala - kupované z EGL sales od jednej americkej slečny, ktorá ich na sebe mala iba dvakrát, bordové JSK šaty od Metamorphose Themps de Fille! Teddy Patissier! Maximálne ich ľúbim, a to to ani neboli moje dream dress, no zamilovala som sa do nich na prvý pohľad! Vôbec neľutujem, že som si ich kúpila, aj keď boli drahé - teda, na lolita brand neboli až také drahé, no i tak som asi nikdy v živote na sebe nemala nič drahšie ako svoje Meta šaty (či?)! Som z nich strašne nadšená, neopísateľne moc! *love, love*

V sobotu sme začali filmom Sucker Punch, na ktorý som sa moc tešila, trailer ma zaujal. No samotný film ma dosť sklamal - myšlienka nebola zlá, bolo to také dosť psycho metaforické (v rámci prostredia ústavu pre mentálne chorých), ale... Príbeh človeka po čase začal nudiť, prvý akčný boj hlavnej hrdinky bol ešte kúl, druhý teoreticky tiež, draci mohli byť oveľa lepší, ku koncu som nielen z bojov, ale z filmu ako takého vnímala už iba to, aké pekné umelé mihalnice majú všetky herečky... Teda, mužskému publiku sa mohol zdať celý film príkladne kúl, pretože tvorcovia (ktorí boli z väčšej časti pravdepodobne tiež muži) stavili na sporo odeté sexi dámy, ktoré pobehujú po bojovom poli v podväzkoch a podprsenke, prípadne školskej uniformičke, a strieľajú samopalom na všetko, čo sa pohne. Neviem, možno to je sexi... A možno je to iba sexistické a film potom pôsobí lacno, keď sa väčšmi ako príbehu venuje pozornosť polonahému efektu... Mohlo to byť omnoho lepšie, potenciál tam bol, no takto som sa čoskoro začala nudiť (predsa len nie som chlap)...

Po filme sme sa vybrali do Lidlu po ďalší zdravý obed - mafiny a detský džúsik, potom sme sa tam vrátili po hygienické vreckovky (musela som kúpiť celý balík, pch!), až sme takmer nestihli malý loli photoshooting s ostatnými lolitkami pred Istropolisom. Chvíľku nám potom robila spoločnosť slečna Sally, ktorá mi požičala svoj úžasný medailón, kúpili sme si rovnaké odznaky s Weaslyovie dvojčatami (jééééjo!). Potom sme videli koniec karaoke, lebo sme chceli mať dobré miesta na cosplay, no nakoniec nás zo sály vyhodili... A netaktne nás nechali pol hodinu čakať vonku, kde sa nedalo dýchať a ja nie som zvyknutá na podpätky (aj keď tie moje nové boty nie sú dáko závratne vysoké, no rozhodne sú opätkovejšie ako číňany...), takže ma už boleli nohy a už-už som to chcela vzdať a podľa mňa aj presne o to organizátorom šlo - vydusiť nás, nech to polovica vzdá a nech je v sále viac miesta. *grin* Ale nakoniec sme sa na cosplay dostali a tento rok bol úžasne kvalitný - podľa mňa je z roka na rok kvalitnejší! Páčila sa mi slečna z Trinity Blood, páčila sa mi skupinka z League of Legends i z Ao no Exorcist - to anime si pozriem len kvôli vám! *grin* A Willy Wonka bol tiež úžasný! Takže som veľmi spokojná s tým, kto cosplay vyhral a hnevám sa na tých netaktných ľudí, ktorí v nedeľu na záverečnom programe pri vyhlasovaní výsledkov (nielen cosplayových) kričali nepríjemné "fúúúj" a tak podobne. Keď sa niekto snaží a má tú odvahu vystúpiť pred toľkých ľudí, prečo to neoceniť? Prečo sú podaktorí takí nepríjemní? Keď to oni dokážu lepšie, nech sa páči! Okrem toho výhercovia vyhrali na základe demokratického hlasovania, prípadne sa na ich výhre zhodla porota, čo o istej kvalite určite svedčí. Milujem takých mudrlantov, čo by všetko len kritizovali...


Ale k príjemnejším veciam - boli sme aj na tombole, kde som opäť nič nevyhrala (takže až také príjemné to zasa nebolo), zakončili sme to Saniikinou geniálnou prednáškou o smute, na ktorú púšťali len ľudí od 18 vyššie, pri vchode nám kontrolovali občianske preukazy a to si nevymýšľam! *grin* Mám pár typov na čítanie; prednáška sa o pol hodinu pretiahla, na autobus sme museli takmer bežať (pretože brat nás nemohol zviesť, brigádoval), ale stálo to za to! *wink*

K sobote dodám ešte toľko, že som sa so slečnou Luc stretla už príkladne, pri čom som aj vedela, že je to ona *grin* a po skúsenostiach z Manga Festu sme sa so slečnou Matildou pristavili i tam pri spoločenských hrách a zahrali si niečo ako piškvorky - bola to sranda, slečna Matilda vždy vyhrala premyslenou stratégiou, ak to vyšlo mne, bola to len čistá náhoda. Čiže náhodu odteraz považujem za svoju stratégiu. *grin*

Za nedeľu som teda zaplatila dvakrát, cosplay divadlo bolo skvelé! X-meni takisto! Na začiatku, keď sa Charles prvý raz stretol s Raven a potil veci ako: "Už nikdy nemusíš kradnúť!" som sa bála, že to bude príkladne americky patetické, ale ten začiatok bol mierne rozpačitý asi len preto, lebo ten malý chlapec, čo hral Charlesa, ešte nemal také to Charlesovské kúzlo, ktoré bravúrne zahral James McAvoy. Mne sa X-meni strašne páčili, aj keď by vraj skalný x-menovský fanúšik zaplakal nad tým, ako pozmenili prapôvodný príbeh z komixov - tina-chan (inak škoda, že sme sa tam nestretli...) skutočne takmer plakala, keď mi o tom vravela. Hoci som fanúšik X-menov, ja som fanúšik filmov, komixy som nečítala. A tento film ako taký sa mi teda náramne páčil! (A aj slečne Matilde sa páčil, a to X-menov vraj nemá rada - pôvodne plánovala ísť inam, potom si povedala, že si pozrie kúsok a uvidí, nakoniec film dopozerala až dokonca!) A tiež oceňujem conovú atmosféru v kine, to prosto bežne nezažijete - "Amíci tleskají." *grin*

V nedeľu sme sa takmer nepohli z kinosály, ďalej bol na programe záverečný ceremoniál, predtým sme si ešte odskočili do Lidlu po tradičné mafiny a džúsik. (: No a po záverečnom ceremoniály bol na programe už len odchod domov! Cca pol hodinu sme ešte sedeli pred Istroplisom a čakali na odvoz, na môjho brata. Tak sme si pokecali, rozobrali celkové dojmy...

Ale okrem toho, že to bol - stručne zhrnuté - ďalší príkladne úžasný conový víkend, tu mám i tri kritické postrehy (za ktoré však organizátori asi nemôžu)... Jednu vec som už spomínala pri cosplayi - tých ufrflaných kritikov, ktorí nevedia oceniť snahu (a demokraciu *grin*). Podobným príkladom je, keď kinosála frfle: "Bože, zasa to decko?!" Tak ani ja moc nesúhlasím s tým, aby také malé bábo vláčili po takejto akcii, kde sa, chúďatko, musí skôr nudiť (pri čom o desiatej večer by bábätká mali už spať); ani ja dvakrát neskáčem radosťou, keď uprostred premietania X-menov začne v kinosále nahlas plakať dieťa... Ale ja nie som jeho matka a ak ona uzná za vhodné vziať svoje bábo na takú akciu, nevidím v tom problém. Veď to nie je nijako obmedzené, kto sa môže zúčastniť a kto už nie. Vďaka klesajúcim tendenciám ohľadom veku návštevníkov na conoch čoraz častejšie vídavam malé deti, ktoré tam sprevádzajú rodičia, ale aj oni majú právo tam byť... Čiže mi možno istým spôsobom príde divné, že nám to tam po vekovej stránke tak klesá (potom sa začínam cítiť staro (aj keď som oblečená v podkolienkach a širokej sukni s mašličkami), ale veď dobre... No čo už za také dobré nepovažujem, je správanie sa podaktorých dnešných pubertiakov...

Môj druhý kritický postreh tak smeruje k mladým polonahým štetkám slečnám. Netuším, kedy presne sa rozmohla tá móda, obliecť si čo najkratšiu sukňu, čo najväčší výstrih prípadne najobtiahnutejší korzet (Nie je korzet oblečený na holé telo... nepohodlný? Akože netlačí to a tak ďalej? Vážne by ma to zaujímalo...) a čo najvyššie štekle. Veď to nie je ani goth, ani emo, ak je to dáka móda, tak akurát štetkovská... Ak je odľahčený outfit súčasťou cosplayu, ešte to ako-tak dokážem pochopiť, hoci aj tu moje chápanie sem-tam začína zlyhávať. Pretože niektoré dievčatá dané postavy necosplayujú preto, lebo sa im páčia, lebo ich dáko zaujali, cosplayujú ich skôr preto, lebo veria, že práve tak najviac zaujmú (a možno sa ráta i to, že na taký cosplay netreba veľa materiálu...). Tie dnešné baby sú také zdeformované! Neviem, kde vzali, že dievča musí byť polonahé, aby bolo sexi! Aj ja rada sem-tam vytiahnem zo skrine mini sukňu, ale nebudem po vonku chodiť s holým zadkom polonahá, mám predsa dáku hrdosť a viem byť sexi i bez toho, aby som vyzerala ako kurva.

A posledný kritický postreh patrí k ožratej mládeži. Už som počula o tom, ako sa v škole nedá spať, lebo sa tam spoločensky unavuje dáka partia. Ale tento rok som videla spoločensky unavenú mládež priamo v akcii v Istropolise! Jedna z tých sporo odetých dievčat sa tam v rámci miernej opitosti hádže po chalanoch, iný spoločensky unavený mládenec tam padá cez sedadlá vo veľkej sále... Vrcholom bol chlapec, ktorý v nedeľu spal pred Istropolisom tam pod stromom na tom kúsku trávy a hŕbe odpadkov. Jeho spoločníčka spod neho vytiahla prázdnu fľašu od tvrdého, pár pokrkvaných pivových plechoviek, napravila mu tričko, aby nebol polonahý a nechala ho "oddychovať"... A to bolo iba tak päť hodín... Neviem, čo presne si dnešná mládež predstaví pod pojmom zábava, ale ak, tak určite existuje i vhodnejšie miesto a čas, kde a kedy sa "zabávať"... Kúpiť si dve plechovky piva v Lidli a za 15-eurové vstupné sa váľať ožratý po Istropolise mi nepríde bohvieako kúl ani zábavné... Asi som prosto celá divná...

V nedeľu som mala svoje šaty - šité mnou. Na prvotinu to nebolo až také zlé, hoci boli hyperjednoduché, taká classic lolita. Musím tú sukňu aspoň olemovať bielou madeirou a vymyslieť, ako docieliť, aby sa mi divne nekrútil ten bordový "opasok".

Takže po troch siahodlhých kritických odstavcoch (od niekoho, kto v prvom z nich vehementne kritizoval kritikov a frflošov, lebo ich vôbec nemá rád *grin*), shrnuto a podtrženo, sa mi tradične páčilo. :) V pondelok som sa cítila až divne, bez spodničky, mašličiek a podkolienok. Stále sa cítim divne...


Za fotografie vďačím slečne Nataly!
A svojmu nevďačnému mobilu, ktorým ma fotila slečna Matilda.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 21. září 2011 v 22:04 | Reagovat

Budem sa opakovať...ale vyzerala si opäť geniááálne.tie bordovéšatičky su krásne a o kabelke ani nehovorím....BTW teraz pozeráš You are beautiful??? či to už máš pozreté ??? v každom prípade ja teraz finišujem s japonskou verziou - hlavní herci nie sú síce tak pekní ako tí kórejskí..ale vystihli ich dobre! xD

2 Ayamee Ayamee | 21. září 2011 v 22:12 | Reagovat

[1]: Óóó, japanese verzia? Už som spozerala You are beautiful, kórejské, ale pozerám to ešte raz s kamoškou :D Už sme takmer na konci :-D

Ďakujem za pochvalu, tie bordové šaty ľúbim, a aj kabelu svoju ľúbim! Na poslednom obrázku vyzerá dosť veľká, aj keď je na mňa stále dosť malá... A zvnútra je podkovaná! :D

3 Yamitsu Yamitsu | 21. září 2011 v 23:40 | Reagovat

Tie bordové šaty sú úplne krásne :) Aj topánky sa mi veľmi páčia :) A vidím, že tento rok čo-to vydržali aj vlnky na vlasoch, gratulujem! :p

Škoda, že som tam nebola... Možno na rok ;)

4 Miyu Miyu | 21. září 2011 v 23:58 | Reagovat

Ah, konecne clovek, ktoreho poznam a je z CS uprimne stastny :). Väcsina mojich znamych uz nejak rezignovala.

Ohladom toho netaktickeho vyhodenia zo saly. To malo niekolko dovodov a ja som hlasovala za vyprazdnenie saly, nakolko sa tam nedalo dychat a trebalo ju prevetrat a co bolo dolezitejsie - potrebovala som usadit cosplayerov na miesta, naisnstruovat ich, povedat im ich cisielka finalne a skontrolovat, ci tam su, co by bola uloha dost tazka, keby mi tam hucala cela sala ludi a motali sa hore dole.
Ale som nesmierne rada, ze aspon niekto chape, preco niektore cosplaye postupuju do finale a niektore nie.

Ja som to otenie tiez skoro nestihla a tusim to bola jedina volna chvilka, co som v sobotu mala. Celkom ma to potesilo a snad si to zopakujeme.
Btw tie saty od mety su fakt pekne. :)

Sucker punch sa mne velmi pacil. Na film som sa tesila uz dlhsie a nesklamal. Zvycajne si potrpim na pribehu, ale napriklad zboznujem Rivalov (korejsky film) a Kick Ass pre ich jedinecnu atmosferu a uzasny sposob natocenia, co sa mi pacilo aj pri Sucker Punch.

Z prednasky si si snad nieco odniesla. Bola mierena skor pre uplnych zaciatocnikov, ale dufam, ze sa nieco nasli aj skusenejsi citatelia.

5 Kirari Kirari | 22. září 2011 v 16:53 | Reagovat

V tých tvojich šatách si krajšia ako v tých značkových...

6 Polly Polly | Web | 22. září 2011 v 21:46 | Reagovat

ty si uz sijes saty,??? o.O a ako kvalitne!!! och!
a tie syto ruzove: DOKONALOST SAMA!!!
nebola som tam, ale ako vidim - dobre bolo... ale vyjadrim sa iba k jednemu: k polonahym dievcatkam. tiez tomu nerozumiem - nechapem, kde maju tie dievcatka ulozenu hrdost a sebauctu, ked lezu von polonahe a nechapem, co teda chcu ako zeny vôbec dosiahnut, ked same seba vnimaju takto plocho, cez kratke sukne a vystrihy...

7 Ayamee Ayamee | 23. září 2011 v 12:07 | Reagovat

[3]: Hej, hej, už sa mi podarilo prísť na to, ako na tie vlnky :D

[4]: Hm, možno aj preto nám to tam vekovo klesá, lebo tých mladších pribúda a starší začínajú byť akýsi... presýtení Comics salónmi a Anime Show atď. :D Ja na cony chodievam už cca 4-5 rokov a stále sa mi páči! :-)

A veď hej, Miyu, ja viem, že "vyhodiť" nás odtiaľ bolo najlepšie riešenie ohľadom organizácie. Len ma trošku boleli nohy, nie som zvyknutý na opätky, ako som už povedala, tak som bola trošku zlá :-) Ale inak to vlastne plne chápem, zorganizovať celý cosplay nie je len tak...

A prednáška aspoň mňa osobne obohatila, doteraz som napr. nevedela, na čo všetko sa dá prakticky využiť mangatraders alebo mangaupdates, aj keď som o existencii daných stránok vedela. Takže fakt ďakujem :-)

[5]: Óóó, ďakujem moc, moja :-)

[6]: Aj tebe dík, Polly :-D Aj keď sž také kvalitné zasa nie sú... Tak nerozpadávajú sa na človeku, ale lepšie vyzerajú len tak, na vešiaku, ako na človeku (na mne :D)

A presne si to vystihla s tými dievčatami... No na conoch sa to rozmohlo už priam ako móda! Nechápem...

8 Jomei Jomei | Web | 25. září 2011 v 21:58 | Reagovat

Akože budem tu za trapnú, ale ty si taká ťuťuťu!! :D Ja chcem byť lolita, ak mám vyzerať takto -.- Ale tak ja patrím do Goth skupiny..
Dúfam, že aj ja už pôjdem na budúci rok! Patrilo by sa zájsť, ale nie je času, peňazí ani ničoho podobného..
Tie prednášky mohli byť veľmi zaujímavé, páčili sa mi témy.. Napríklad Japonské záhrady, tam by som sa bola určite stavila, keby som tam bola :)
Ožratá mládež a štetky prekážajú na každom festivale, či je hudobný, zameraný na anime alebo na hocičo iné.. Aj tie malé deti tam nemajú čo hladať, ale ich matkám nemôžeme nič prikázať..
A ešte raz: Nádherné šaty, topánky, kabelka, vlasy! A tie šaty, čo si si sama ušila sú dosť pekné.. To by som nedokázala vôbec :O

9 Ayamee Ayamee | 26. září 2011 v 12:16 | Reagovat

[8]: Óóó, ďakujem za pochvalu :-) Fotka tých mnou šitých je akurát mobilom fotená, tak nie je taká kvalitná, ešte aj farby to má také kadejaké... Čo už :-P

Tak snáď ti to na budúci rok už vyjde - najbližšie máme Anime Show :-D Ono tam vždy nájdeš kopu interesantných prednášok, a tie sa hádam aj oplatia najviac. Chápeš, dáky ten film, anime, to si v pohode aj doma stiahneš, ale takú prednášku ti na počkanie nik neurobí :-D

A tak áno, ono to asi zavadzia všade, len na Comics salóne to doteraz nebolo! Teda, už minulý rok boli také náznaky, ale tento rok si normálne hovorím, kam tento svet speje! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama