Ako sa nosila hudba v priebehu vekov

18. července 2011 v 21:31 | Ayamee musí ísť kvôli práci spať! Už teraz! :( |  ARCHÍV 2011
ie, titulok tohto článku nie je preklep, nemá to byť "Aká sa nosila hudba v priebehu vekov", nebudem písať o histórii hudby. Chcem spísať krátku históriu svojej hudby - niežeby som si až tak dobre pamätala, čo som kedysi počúvala a čo počúvam teraz (teda, čo počúvam teraz, to si pamätám dobre - predovšetkým k-pop a j-pop *grin*), keďže som veľmi dlho nemala obľúbených interpretov, skôr konkrétne obľúbené pesničky... Dobre, letmo si spomínam, čo som kedysi počúvala a čo už teraz priveľmi nepočúvam (buď vôbec alebo mi v hudobnej knižnici zostala iba dáka tá jedna pesnička, dve)... Napríklad:

Tokio Hotel, Evanescence, My Chemical Romance, Gwen Stefani, Sugababes, Black Eyed Peas, Michael Jackson...

Ale žiadnych svojich dávne minulých obľúbených hudobných interpretov som pôvodne nechcela spomínať, o inej histórii svojej hudby som chcela hovoriť! Minule sme sa so slečnou Kvetoslavou bavili tak trochu o hudobných prehrávačoch. V práci môžeme počúvať hudbu cez MP3-jky, ale nie cez mobilné telefóny, pretože väčšina mobilov má dnes i hyper-truper foťák, tak aby sme, nielen pomocou paparazzi fotografií, prosto pomocou mobilných telefónov ako takých, náhodou von nevynášali dôverné informácie. :) Slečna Kvetoslava preto nemôže počúvať hudbu, lebo ona MP3-jku nemá, hudbu počúva iba cez mobil. Tak som jej ponúkla, že jej môžem za päť euri predať dať svoju starodávnu MP3-jku, ktorá má závratnú kapacitu 512 MB, takže sa vám do nej zmestí... Hm, náhodne som si v počítači vybrala niekoľko pesničiek, do takej kapacity by sa vraj zmestilo cca 100 pesničiek, ale nie som si istá, či som tam niekedy mala až toľko skladieb... Každopádne ma táto téma priviedla na myšlienku napísať článok o histórii mojej hudby v zmysle hudobných prehrávačov, ktoré som kedy vlastnila. (:


PO PRVÉ: ÉRA WALKMANOV


Čo sa týka walkmanov, nie som si istá, či som dáky vlastnila... Letmo sa mi marí dáke made in china rádio s kazeťákom, kde sa ten prehrávač kaziet dal "odopnúť", čím vlastne vznikol walkman. Minule som našla dáke kazetky - pamätám sa, ako sa v pokazenom kazeťáku taká tá páska niekedy "vytiahla" (ak sa rovno neroztrhla a s kazetou bol amen) a trebalo ju pracne namotať späť! *grin* A keď ste chceli počuť konkrétnu skladbu, trebalo si ju vyhľadať, žiadne "next song"; shuffle mód neexistoval; tie kazety mali dve strany a trebalo ich "prevracať", ak ste chceli počuť všetky pesničky...! *grin* Práve ma napadlo, ako veľmi prenosný bol vlastne taký walkman - na tužkové baterky, takže výdrž musela byť... diskutabilná; a hoci walkman vlastne nebol až taký veľký alebo ťažký, čo všetky tie kazetky, to si ich ľudia nosili so sebou? Alebo počúvali iba jednu obľúbenú kazetku stále dokola? o.O

This is walkman by MissMatzenbatzen
História walkmanu:
Walkman v roku 1987 vynašiel Nobutoshi Kihara na žiadosť spoluzakladateľa a viceprezidenta spoločnosti Sony, pána Akio Morita, ktorý chcel počas svojich častých zámorských letov počúvať obľúbenú operu. Walkman uviedli na trh v roku 1979, v Japonsku pod názvom "walkman" (ktorý sa Moritovi vlastne nepáčil, ale keďže už začala marketingová kampaň, bolo by nákladné na poslednú chvíľu to meniť) a ak som to dobre pochopila, v USA (a mnohých iných krajinách) ho najprv poznali pod pojmom "Soundabout", vo Švédsku to bol "Freestyle" a v Británii "Stowaway". Aj keď sa v dnešnej dobe walkmany ako také už takmer vôbec nepoužívajú, Sony Ericson má líniu mobilov Sony Ericson Walkman, hudobných telefónov.

PO DRUHÉ: DISCMAN!


Po walkmane prišiel discman - na ten svoj si presne spomínam, bol to modrý Grundig Squixx CDP 4100. Discmany boli v podstate vlastne väčšie ako walkmany; aj keď cédečká boli asi praktickejšie ako kazety, hoci stále muselo byť nepraktické vláčiť so sebou tucet cédečiek... Ale dali sa už aj nabíjať, človek sa nemusel spoliehať iba na tužkové baterky (hoci aj pri tých novších walkmanoch už človek možno také baterky nepotreboval). Viem, že môj drahý discman bol ku koncu dáky pokazený, začal sekať pesničky, aj keď bol v maximálnom pokoji (Ak sa takým discmanom priveľmi akčne hýbalo, dokázal piesne trochu sekať, nie? Teda, ten môj mal aj dáky že protinárazový systém, ale moc to nepomáhalo...), ale keď nad tým teraz uvažujem, možno bola chyba iba v sluchátkách... *grin* Myslím, že som svoj discman niekomu darovala (nespomínajúc tú drobnosť, že seká piesne *grin*)


História discmanu:
Aj za discmanom stojí Sony - v roku 1984 tak pomenovali prvý prenosný CD prehrávač D-50. Toto meno prebrala celá línia prenosných prehrávačov, hoci v Japonsku sa discmanom snáď odjakživa vravelo "CD walkman", čo sa v roku 2000 uchytilo worldwide. A ja discman i tak poznám ako... discman. :)

PO TRETIE: A ZRODIL SA MP3-PREHRÁVAČ


A tramatadá, dostali sme sa k MP3 prehrávačom! Tým mojim prvým bol Philips GoGear 512MB SA157. Ten ešte stále mám a používam ho ako diktafón - často ma napadajú dáke tie úžasné myšlienky do mojich poviedok, len ich stihnem bleskovo rýchlo zabudnúť, aj keď si často poviem, že to si ani zapísať nemusím, takú úžasnosť si predsa musím zapamätať! *grin* Tak som si raz povedala, že by bolo úžasné, keby existovalo zariadenie, ktoré by dokázalo zapisovať moje myšlienky. Potom ma napadlo, že nahrať si svoje nahlas vyslovené myšlienky môže byť praktickejšie, niekedy rýchlejšie ako pracne si ich zapisovať. Spomenula som si na svoju starú MP3-jku a nemusela som si kupovať ani diktafón! Teda, niežeby som nakoniec to diktafónovanie bohvieako praktizovala. *grin*

Na MP3-jkách je pekné, že si do nich naťaháte, čo len chcete - v dnešnej dobe to už nemusia byť ani MP3-jky, dnešné kúlové MP3-prehrávače majú už aj širokánske displeje a zvládnu videá, obrázky, hry, text, kadečo (takže hoci im hovorovo stále nadávame do "MP3-jok" a "MP3-prehrávačov", v angličtine sú to "portable media players"). Aj ja som starú nízkokapacitnú MP3-jku vymenila za kúlovejšiu vecičku - v dnešnej dobe už tiež pomerne starý iPod Classic 80GB (prvý MP3-prehrávač, ktorý má meno - Kanna *grin*). Ale mne stačí aj moja Kanna - minimálne svojou šialene veľkou kapacitou, ktorú pravdepodobne nikdy nazaplním. Pôvodne som sa chcela dušovať, že presiahnem ledva tých 5GB, ale ako tak pozerám na iTunes, štatistiky hlásia, že mám v iPode 1303 pesničiek, videoklipov, audio kníh (prosto "items"), čo je dohromady čosi vyše 10GB. *grin*

Kanna je inak, de facto, mojim druhým iPodom (ktorý ma meno), ten prvý, Nyu Nyu, som akosi odrovnala a iPody sa (v záruke) servisujú asi tak, že vám neopravia ten starý, prosto vám rovno dajú náhradný nový... Kanna má aj kúlový GelaSkin - bola to tuším vyslovene že moja prvá zahraničná kúpa cez internet, originál z Kanady. Na Kanne počúvam prakticky iba hudbu, sem-tam pozerám videoklipy (čo je ale tiež hudba, len audio-video), mám tam aj zopár audiokníh, ale nie som ich bohvieakým fanúšikom... Istú chvíľu som zvykla pozerať cez iPod aj anime, ale na mojom primalom displeji sa až tak dobre filmy, seriály, anime nedajú pozerať, akosi to nie je ono...


Toto bol článok čisto z nostalgie, možno si čoskoro podobne pospomínam i na svoje mobily. ;)



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 pimpinela pimpinela | Web | 18. července 2011 v 22:19 | Reagovat

Pekný článok. :))

Ale ja si spomýnam ešte aj na platne, viem že to tu nepatrí lebo to moc prenosné nebolo :D :D (pst
! nie som až taká stará ale ako malej nám púštali rozprávky z platní :) teraz raritka)  
Njn...walkman (Panasonic)...čo som sa naprosíkala našich kým som ho dostala na vianoce :D :D...ale funguje doteraz :D :D...ale samozrejme, že ho nepouživam už pekne dlho...:D :D
éru discmanov preskakujem...to som nemala :D ... iba ako zabudovaný cd prehrávač v rádiu s kazeťákom. :D

potom mp3 prehrávač neznamej značky :D

a teraz ipod shuflle :)). Bez hudby ani na krok...brutal hudobný závislák :).

2 Ayamee Ayamee | Web | 18. července 2011 v 22:48 | Reagovat

[1]: Ďakujem za pochvalu :-)

Akože, keď som sa dostala k cédečkám, napadli ma aj platne (asociácia - placaté cédečko, placatá platňa :D), ale potom si vravím, že mne ide o prenosné prehrávače hudby, takže... :-)

A ja som asi nikdy platne nepočúvala, ani ako malá...

Aj ja so sebou rada všade vláčim iPod, aj keď neviem, či som úplný hudobný závislák, ja som skôr taký obyčajný hudobný závislák :-)

3 S. S. | 19. července 2011 v 1:33 | Reagovat

Toto je aký milý článok, už aj na mňa sadá tá nostalgia :D Svoj prvý walkman si ešte pamätám a discman by som ešte dokázala vyhrabať zo starej elektroniky, čo otec skladuje. A ako malá som zbožňovala aj také čínske minirádiá za dvadsať, možno päťdesiat korún. Sluchátka do uší, vytiahnuť anténu a ladiť, ladiť, ladiť, kým bolo cez šum aspoň ako-tak počuť hudbu, a bolo! :D Akurát to dlho nevydržalo. Ale to ani tie empétrojky a empéštvorky, čo som mala. Teraz počúvam skôr na mobile, akurát to má tú nevýhodu, že keď s tým zaspím, ráno mi kvôli slúchadlám nezvoní budík...

4 Ayamee Ayamee | Web | 19. července 2011 v 20:09 | Reagovat

[3]: Ja počúvam hudbu na mobile len vtedy, ak sa mi dákou nešťastnou náhodou vybije iPod (ktorý drží už dosť dlho *klope na drevo*) - nosím so sebou i slúchatká mobilové, ak by náhodou. :-) A ono je asi praktickejšie mať mp3-jku v mobile, tak so sebou nosíš iba mobil, nie mobil aj iPod (alebo inú mp3-jku)...

5 Natalica Natalica | 21. července 2011 v 17:09 | Reagovat

Ja sa pamätám, že moju prvú mp3 som potiahla mamine :D  :D  ale odvtedy počúvam hudbu už len maximálne na mobile. Ale už tam mám plnú pamäť, treba s tým niečo robiť :-?  :D

A ja chcem tiež článok o mobiloch!!!!!! :D  :D

6 Ayamee Ayamee | Web | 21. července 2011 v 22:08 | Reagovat

[5]: Bude aj o mobiloch, aj ja ho chcem ;-)

Presne, mne by sa tých 10GB hudby do mobilu veru nezmestilo! To by bol môj najväčší problém, keby som hudobčila cez mobil :-D

7 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 24. července 2011 v 19:22 | Reagovat

Ja som nikdy nemala ani walkman, ani discman... Pamätám si, že som vždy až nechutne závidela mojim sesterniciam, ktoré mali myslím kždá jeden walkman... Vlastne m sme doma nemali ani rádio - moje prvé rádio som dostala asi ako 10 - 11 ročná (čo zas desiatky rokov dozadu nebolo :) - my sme mali doma iba také... rádia na kazety (?) :D

8 bekey bekey | Web | 24. července 2011 v 21:41 | Reagovat

mala som od walkmana cez discman po empetrojku všicko :) i-podu sa mi už nedostalo, možno raz...pekný článok pripomenúť si, čo za opachy sme to nosili aby sme mali hudbu pri sebe :)) ale prežili sme a tieto mašiny nám poslúžili

9 Ayamee Ayamee | 25. července 2011 v 21:16 | Reagovat

[7]: My máme zasa jedno rádio snáď odjakživa, hore to má ešte také oné, dajú sa tam prehrávať platne. Potom sme kúpili nové moderné rádio, už na CD-čká a s parádnymi reprákmi a všetko si to sprivatizoval brat, pripojil si vežu k počítaču, aby mal parádny zvuk :D

A tatino minule kúpil maminke do kuchyne rádio, aby mohla pri varení počúvať hudbu - a ono to má taký retro dizajn, hore sa to ešte aj otvára tak, akoby sa tam platne mohli prehrávať a pritom je to normál na CD-čka :D

[8]: Tak, tak :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama