„Takýmto spôsobom uvažujem.“ „To nemá nič spoločné s uvažovaním. Vymyká sa to zdravému rozumu.“ „Presne tak. Takýmto spôsobom uvažujem.“

7. června 2011 v 22:29 | AB |  ARCHÍV 2011
nes poobede tak krásne, tíško pršalo... Až som sa donútila odtrhnúť sa od Kvotheho (chápete, od samotného Kvotheho a to je už čo povedať!), vyjsť na balkón (je to vlastne lodžia, takže som nezmokla, hoci som na okamih detinsky vystrčila von ruku, aby som na vlastnej koži pocítila drobné dažďové kvapky) a chvíľu sledovať dážď, počúvať dážď, cítiť dážď, dýchať dážď, resp. ten úžasný dažďom presýtený vzduch - ešte stále mám otvorené okno, aj za tú cenu, že mi ním do izby môže nalietať dáka hmyzia háveď, ktorá nedokáže odolať volaniu rozsvieteného svetla.

Dnes blogujem len krátko, lebo ma čaká Kvothe - že potrebuje na vyrozprávanie svojho príbehu tri dni? Znamená to potom, že je možné tú 640-stranovú knihu prečítať za tri dni? Raz to možno skúsim... Ehm, prepáčte za zbytočné odbočovanie, vráťme sa späť - dnes blogujem len krátko, ale chcem blogovať, pretože ma dnes niečo zarazilo...


Zarazilo ma to vlastne už na minulo alebo predminulo-semestrálnej matematike, len neviem, či som to zarazene spomínala i na blogu... Veď šlo o takú maličkosť, že keď sme písali zápočet z matematiky, ten pochabý starý profesor si nebol istý, ktorá sme skupina, tak sa vybral prehrabávať svojimi zoznamami študentov. Vravíme mu, že sme M3-jka a on hľadí na práve nájdený zoznam študentov skupiny M3 a potom hľadí na nás a potom hľadí na mňa a vraví: "Ááá, vy ste Baroková, že?" A možno správne identifikoval ešte niekoľko študentov, no to už bolo akosi mimo mňa, pretože ma zarazilo, že si ma pamätá! Že si práve (nenápadnú) mňa pamätá pochabý starý profesor matematiky, ktorý často popri vysvetľovaní komplikovaných matematických výpočtov zabudne, čo počítal pred piatimi minútami!

Zarazilo ma aj to, ako raz niekto z našej skupiny zaznačoval dochádzku na hodine psychológie a neprečítal moje meno a ani Irenino, tak sme sa ozvali, že na nás zabudol, a dotyčný nám na to, že nezabudol, že nás prosto len už dávno automaticky zapísal ako prítomné. Aj on si ma pamätal! Ja som si doteraz nie istá všetkými menami svojich kolegov, ale za to môže len moja ignorantnská zlá pamäť na mená, resp. osoby a o ignorantských zlých pamätiach na mená, resp. osoby tento článok nie je. Tento článok je o zapamätateľných a nezapamätateľných ľuďoch... Nie, tento článok je zapamätaní. O zapamätaní si ľudí, o tom, prečo si ich zapamätáme a čo je na nich to najzapamätateľnejšie...

Dnes, na opravnej skúške zo štatistiky, ktorú by som snáď s odretými ušami mohla urobiť *klope na drevo*, keď teta skúšajúca kontrolovala našu identitu, keď kontrolovala mňa, spola vyčítavo, spola povzbudivo zahlásila: "Snáď to tento raz bude lepšie!" alebo niečo v tom zmysle. Nemyslím, že si ma teta má odkiaľ pamätať, na jej prednášky som nechodila (za tie dva semestre som bola asi tak na... troch *grin*), asi by k môjmu menu v neprehľadnom dave nepriradila práve mňa a taktiež by mi možno neprisúdila správne meno, keby ma chcela len tak, náhle osloviť. Ale istým spôsobom ma musí poznať, pretože vie, že som prvý termín totálne spackala. Možno si ma pamätá len ako meno, ktoré v jednom semestri urobilo skúšku na prvý raz na áčko a v ďalšom za Fx, ako meno, čo ide z extrému do extrému. XD Ale každopádne si ma istým spôsobom pamätá...

Som ten typ človeka, ktorý by bol na jednej strane najradšej nenápadný ako šedá myš, ktorý by sa najradšej strácal v dave. No nie ako jeho tuctová súčasť, skôr ako neviditeľný tieň, ktorý pre dáky ten nepodstatný dôvod prehliadate. No keď sa na moment zastavíte a zahľadíte sa ne neho, z tieňa sa vynorí postava. Obyčajná postava. No na druhej strane aspoň neobyčajne obyčajná či obyčajne neobyčajná...

Ehm, ehm, ospravedlňte, prosím, ten predošlý pri-filozofický a pri-poetický odsek, dlho som už podobne nezmyselne nefilozofovala a začínalo mi to chýbať, no po takej dobe bez nezmyselného filozofovania som už priveľmi vyšla z cviku, aby to celé dávalo aspoň aký-taký zmysel...

Niekedy by som si prosto želala aspoň na okamih vidieť ľuďom do hlavy, srdca, duše, ako len chcete, aby som sa videla inými očami, či už ako zapamätateľná alebo nezapamätateľná osoba... Aj keď to sa asi líši aj od pozorovateľa k pozorovateľovi, čo si kto zapamätá, koho si zapamätá a ako. Niekedy si vás tí, od ktorých by ste chceli, od ktorých by ste priam túžili po zapamätaní vašej ctenej maličkosti, absolútne nevšímajú a tí, bez ktorých povšimnutia by ste sa zaobišli, si vás všimnú hneď. Ale to je už úplne iná téma... :)

Nie, vlastne netuším, odkiaľ a kam som týmto článkom smerovala... Možno som si len chcela utriediť, kto si ma prečo pamätá a niečo z toho vyťažiť... Asi som všetko len načala, no nedotiahla do konca; všetko len naznačila, no nevysvetlila... Každopádne tento blog už dlho nezažil riadny psycho článok, po ktorom ma minimálne polovica ľudí obviní z depkovania. Nie, nedepkujem, kdeže! Len opäť priveľa premýšľam. ;) Ale popravde - páči sa mi to. (:



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 7. června 2011 v 22:44 | Reagovat

to vies, si nezabudnutelna ;)).. a tiez mas neskutocne krasne priezvisko...
no a teraz vazne... nie si seda mys, aj keby si mozno chcela...
bez ohladu na to, ci mas na sebe loli saty, alebo nieco ine... clovek si ta zapamata, lebo vizualne si velmi pekne zladena a si oblecena vkusne, ale takym tym spôsobom, ktory cloveku napoveda, ze mas proste cit pre vkus... a osobnostne... mas pozitivne vyzarovanie...ale nie len tak nejake pozitivne (koniec koncov, aj ja som optimista, ale asi len taky bezny xD), ale myslim tym, ze pôsobis az tak ziarivo... to cloveka vacsinou zasiahne a tak si ta pamata. teda neviem, ako je to so ziarenim na profesorov, ale ako clovek zvonka to dokazem posudit takto xD

2 Ayamee Ayamee | Web | 7. června 2011 v 22:50 | Reagovat

[1]: Ha, presne toto som čakala, že sa niekto vyjadrí k tomu, ako zapamätateľne či nezapamätateľne na neho pôsobím, len som to tam nechcela tak okato napísať, že vyjadrite sa, ľudia, ak ste si ma zapamätali/nezapamätali a čo ste si na mne zapamätali/nezapamätali :-D

Teda, keď som videla nový komentár pri tomto článku tam pomerne rýchlo, na okamih som čakala spamovú reklamu, ehm, ehm :D

3 Polly Polly | Web | 7. června 2011 v 22:50 | Reagovat

[2]: ja citam a rozmyslam rychlo xPPP ...
... teda... aspon citam xD

4 Ayamee Ayamee | Web | 7. června 2011 v 22:56 | Reagovat

[3]: A však pozerám, že to zasa nebol až tak spamovo priskorý komentár, napísala si ho "až" :D takých 10 minút po zverejnení článku. Ty rýchlo čítaš (a rozmýšľaš), ja zasa asi akosi pomaly vnímam :D

5 Natalica Natalica | 8. června 2011 v 11:16 | Reagovat

No, nechcem sa chváliť, ale ja som bola prvýkrát z Mena vetra taká nadšená, že som sa od tej knižky neodtrhla cez deň ani v noci a fakt som ju prečítala za tri dni (a noci) ;-)

a čo sa týka toho zapamätávania a nezapamätávania, ja som si ťa zapamätala hneď, ako som objavila tvoj rozprávkovo rozprávkový blog :D

A ja neviem, ja som mala tiež take zvláštne obdobie, keď som čítala meno vetra, že som strašne veľa rozmýšľala nad všetkým :D Možno aj na teba vpláýva tak tá knižka :D

6 Kirari Kirari | 8. června 2011 v 15:47 | Reagovat

Zaujímavé... :-D

7 Kirari Kirari | 8. června 2011 v 15:47 | Reagovat

Všímaš, že pridávam smajlov?... :D

8 Ayamee Ayamee | Web | 8. června 2011 v 18:41 | Reagovat

[7]: Hah, všímam! A hneď znie tvoj zaujímavý komentár [6]: prívetivejšie :-D

[5]: Aha, žeby to bolo Kvothem? :D

9 standyb standyb | 8. června 2011 v 21:35 | Reagovat

uplne suhlasim s Polly :D si nezabudnutelna :D alebo si mala loli saty? :D

10 Ayamee Ayamee | Web | 9. června 2011 v 21:29 | Reagovat

[9]: Do školy lolitu zásadne nenosím, bolo by to nepraktické a taktiež nemanažérske, či? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama