Medové motúziky vs. úprimnosť

17. října 2010 v 20:56 | Poviedkárka Ayamee |  ARCHÍV 2010
J
a rozhodne nemienim nikoho urážať a robiť rozbroje. Len teraz, keď s kamoškou organizujeme tú našu amatérsku blogovú poviedkovú súťaž, sa okolo tejto témy obšmietam akosi viac... Pretože v našej súťaži sa píšu poviedky, za najlepšiu z nich môže hlasovať blogový ľud, ktorý väčšinou i tak neobjektívne klikne práve na svojho kamoša-obľúbenca a to bez toho, aby dal ostatným súťažným príspevkom šancu. Práve preto blogové hlasovanie v našej súťaži až tak nezaváži, každý príspevok hodnotíme i a najmä my, rozdávame body, pripíšeme i náš siahodlhý názor na danú súťažnú poviedku... Zatiaľ za sebou máme iba vyhodnotenie jedného kola a i tak som bola vlastne pomerne milo prekvapená tým, ako hodnotenie prijali súťažiace (súťaží až jeden chalan, ktorý i tak súťaž už hodnú dobu akosi ignoruje) - odstúpiť chcela iba jedna, hnevlivých komentov bolo tiež málo ako maku; väčšina báb si na nás asi ponadávala len so svojimi kamoškami. (:


Pretože vezmite si komunitu amatérskych spisovateľov, ktorí si poviedky zverejňujú (zatiaľ) iba na svojich blogoch. Časom si taký spisovateľ-amatér nájde zopár priaznivcov, ktorým sa jeho/jej tvorba páči, ktorým jeho/jej poviedky na zabitie nudy za počítačom stačia. A tak sa zrazu pri poviedkach kopia duchaplné komentáre typu:

"super kapča, kedy bude ďalšia?"
"To raz určite vydáš ako knihu! A ja si to kúpim ako prvá!"
"krasne ako vzdy"

či

"jéééj!"

Fakt úžasné, srdce spisovateľa-amatéra plesá! A stúpa mu to do hlavy... Až si hovorí, aký je on talent a ako raz jeho knižky budú dobíjať police kníhkupectiev. Dobre, to preháňam, priveľmi zveličujem, ale faktom zostáva, že takýto jedinec si zvykne na chválu, zabudne na kritiku a keď raz na jeho blog zavíta niekto, koho názor je komplexnejší a o čosi negatívnejší ako: "nadherna poviedka!", takmer úplne ho to položí. Lebo nie je zvyknutý, jeho úžasní čitatelia mu pod nos neúmyslene viažu medové motúziky a dievča/chlapec je potom zmätený (aj dievča je až zmätený, nie zmätené XD)... Keby sa ktosi taký so svojou úžasnou tvorbou vybral do dákeho vydavateľstva alebo serióznej literárnej súťaže, som zvedavá, ako by reagoval na to "pekné", nepricukrené, čo mu tam povedia...

Miestami ma však zaráža skôr to puto medzi spisovateľom-amatérom a jeho fanatickými fanúšikmi. Pridáte na jeho poviedkový blog dáku tú kritiku a ak ju spisovateľ-amatér i privíta (aj keď s otvorenou náručou určite nie), vyskočí na vás dáky jeho verný čitateľ a urobí z vás závistlivú harpyu, ktorá je zakomplexovaná a len preto, lebo sama nedokáže písať tak dokonale a úžasne ako tento autor/táto autorka, len preto behá po cudzích poviedkových blogoch a šíri zlo objektívnej kritiky. Áno, miestami istým internetovým pisálkom možno fakt závidím, ale tým úprimne vzdám hold (aha: Slečno Syhrael, bezhranične Vás uctievam - máte ešte aj krásne vlasy! - a ak sa raz pustím do toho vydavateľského biznisu - že si zriadim vlastné vydavateľstvo -, DONÚTIM Vás dať mi vydať dáku Vašu poviedku!) a nebudem si vymýšľať neexistujúcu kritiku ich veľdiel, no nač by mi to asi tak bolo dobré? Ale keď si už prečítam dáke to dielko, v ktorom je viac či menej nedokonalostí, no prečo by som na to autora neupozornila, aby si tie svoje chybky uvedomil a mohol ich odstrániť? Tak mám z diela niečo nielen ja, ale i autor samotný. A ak to chcete počuť, tak beznádejným prípadom nenapíšem ani len tú hnusnú kritiku, lebo na to sa mi nechce zabíjať čas; čiže ak komentár zanechám - nech je akokoľvek negatívny -, nechávam ho tam i preto, lebo vidím, že daný spisovateľ-amatér môže byť skutočne dobrý, výborný, len by mal odstrániť zopár chýb, nedostatkov.

Čiže odkazy typu: "JA si prečítam TVOJE poviedky a som zvedavá, aký pekný komentár potom zanechám ja tebe!" absolútne nechápem. Pretože za prvé: Na to, aby som mohla byť (drobným) literárnym kritikom, ešte nemusím byť svetoznámym spisovateľom, to spolu nijako nesúvisí. Za druhé: Ak niekto lezie so svojou tvorbou na vysoko verejný internet, musí akosi predpokladať, že sa tam nájde minimálne jeden človek, ktorého názor bude i mierne kritický. (A čo na tom nete všetci akosi scukornateli?! Denne im na poviedkový blog nalezie dvesto nadšených, výskajúcich fanúšikov so svojimi duchaplnými komentármi o troch slovách; potom príde jeden, ktorému sa daná tvorba až tak nepáči, ktorý si dovolí jej niečo i vytknúť a už po ňom všetci idú, akoby bol masovým vrahom, ktorý trochou kritiky doslovne zavraždil ich obľúbeného autora! Veď sto ľudí, sto chutí, nemusí sa všetko páčiť všetkým a v rovnakej miere nadšenia! Ak sa moje diela páčia väčšine a nepáčia sa jednému pajácovi, no na čo by som toho pajáca vehementne riešila? Dnešný systém je predsa demokratický a máme tiež úžasnú slobodu názorov. A ja by som nemala byť ako z cukru, jednu kritiku medzi dvesto pochvalami by som mala veľmi rýchlo predýchať a ak inak nedám, hneď sa na ňu vykašľať. Alebo je to v tom, že si pri tej jednej úprimnej, obsažnejšej kritike autor práveže uvedomí, že niečo na nej byť môže? No vzhľadom k návyku počúvať na svoju tvorbu len ódy si to vlastne nechce a nechce priznať, preto radšej útočí ako besný buldog?) A za tretie: Akoby som si ja osobne o svojej tvorbe bohviečo namýšľala! Ja som realista, viem, že píšem priemerne, iba obstojne. Áno, písať viem, ale žiaden svetoborný jedinečný talent, aký sa narodí iba raz za tisícročie, nie som. Veľmi dobre si to uvedomujem. Čiže predpokladám, že sa nájde i omnoho viac ľudí ako ten jeden, ktorí by mojej tvorbe mohli čo-to vytknúť. A rozhodne by mi to nevadilo, pretože na to majú právo, ak je moja tvorba zverejnená na verejne prístupnej stránke, nie na dákom súkromnom blogu, na ktorý sa dostane iba hŕstka vyvolených. A taká kritika by mi len pomohla.

Jasné, komentár s ódou na úžasnosť vašich diel je rozhodne povzbudivejší ako ostrá kritika. Nevravím, že ak sa mi z času na čas dostaví i dákej tej kritiky (z času na čas - niežeby nebolo čo kritizovať, len ľudia sú v tomto akísi leniví alebo pridobrí, že nechcú raniť moje krehké city), som šťastná ako blška. Tiež som z toho riadne rozčarovaná. Ale keď to odznie, z kritiky sa dá i veľa odniesť. Samozrejme, ak to nie je nekonštruktívna kritika typu: "ty si skritizovala moju obľúbenú blogerku, teraz z pomsty napíšem niečo "milé" ja tebe."

A aj tieto moje zmiešané pocity z toho, ako Slovač nedokáže zniesť obyčajnú, nevinnú úprimnosť (veď po pravde: cez net kritizovať dokážem príkladne, ale v skutočnosti by som tiež asi nebola až taká úprimná), veľmi rýchlo vyprchajú. Čiže nech tento článok vyznie akokoľvek rozčúlene, píšem ho skôr preto, aby na blog pribudlo niečo nové, hehe. XD


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 17. října 2010 v 21:55 | Reagovat

jezis, ty robis amatersku sutaz?? ja barbar, som si ju nevsimla...
inak. mna tiez boli kritika, ale tak minimalne na nu odpovedam slusne.... myslim, ze kazdeho boli, ale ak ma rozum, musi ju spracovat a pochopit, ze aj kritika niekam posuva (ak nie je osobne ladena, samozrejme)...
ja som raz mala kamosa, ktory este na madness-e napadal kazdeho mojho kritika...a riadne trapne som sa citila! xD je to na skodu autora.

2 Daffodil Daffodil | Web | 17. října 2010 v 22:09 | Reagovat

Skvelý článok! Minule som mala tiež chuť sa na túto tému vyjadriť, keď som si čítala tvoju a Capepeidinu kritiku poviedok z prvého kola súťaže, no potom som si povedala: ,,Ešte nekritizovali mňa, tak si radšej počkám, čo povedia mne, kým začnem pindať do tých, ktorí kritiku nevzali dosť dobre" ^^ Vtedy som chcela napísať, že ste to mysleli v dobrom a že som celkom zvedavá na to, ako skritizujete mňa ^^ Raz mi Capepeidy na blogu (to bolo dávno, ešte na blog.cz ^^) komentovala pár diel... Musím povedať, že mi tak trochu otvorila oči :D Síce som vedela, že nepíšem nič moc, ale tamto bola konkrétne jedna poviedka, o ktorej som si myslela, že je dobrá a po jej kritike som mala najprv pocit, že je dosť krutá, lenže potom som si to po sebe prečítala a naozaj som tam nachádzala tie chyby, ktoré mi vytkla a poviedka sa mi už ani zďaleka nezdala taká dobrá, ako predtým. Vlastne to bola kravina. A mám to na pamäti doteraz ;-)
A nemám rada komentáre typu "úžasná kapitola". Áno, jasné - človeka to poteší. No ja sa viac vyžívam v pekne dlhých komentároch, kde mi aj niečo vytknú (ale citlivo :D), lebo tým dajú vlastne najavo, že to skutočne poriadne čítali a zaujímajú sa o to. Alebo aspoň o to, aby som sa zlepšila. No nie?

Ináč ty píšeš také milé komentáre, kde povieš svoj názor, ale povieš to tak, že človek sa proste nemôže uraziť :D Preto ma trochu - ale fakt len trochu - prekvapila tvoja kritika v súťaži, lebo si bola trochu tvrdšia, než inokedy ^^

A čo sa týka tvojej tvorby - tá je taká milá a taká...ayameeovská :-D Neviem to ináč označiť. Proste taký tvoj typický štýl, na ktorý som zvyknutá :D Sú veci, ktoré by som ti možno vytkla, ak by som ťa nepoznala, ale keďže ťa poznám a aj tvoju tvorbu, akosi mi to k tebe pasuje :D No dobre, už zas trepem :D Nemala by som písať príliš dlhé komentáre :D

3 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 17. října 2010 v 22:35 | Reagovat

[2]: Prečo, dlhé komenty sú super, a ak budú pri aktuálnom dizajne dostatočne dlhé, odkryješ obrázok - balónik na pozadí komentu, čo je síce úplne že odveci kravina, ale taká milá kravina (ja tie balóny zbieram, možno si aj zapisovať začnem! :-D). Ale k veci...

Presne ako si povedala, aj mne sa lepšie kritizuje človek absolútne neznámy, lebo sa nepoznáme a nie som taká opatrná pri tom, čo mu/jej poviem. Takto: známym nepoviem všetko, neznámym sem-tam vytknem i každý detail :D. Ale známym z akejsi spolupatričnosti, že sa poznáme alebo čo, toho viac odpustím :D.

Ja píšem milé komentáre?! Koľko ľudí by s tebou absolútne nesúhlasilo :-D! Skôr ako kedy, ako komu. Čiže som v súťaži nebola tvrdšia ako inokedy, to skôr inokedy som mäkšia (?) :-D

Na odsek "A nemám rada komentáre..." hovorím len: no áno, presne tak :-P!

Takto - kritika zabolí vždy, človek by bol weirdo, keby ho také niečo aspoň trochu nevzalo, keby to ním neotriaslo. Ale emócie odznejú a z kritiky sa dá poučiť. Ja som kedysi mala svojej úžasnosti a fenomenálnosti ohľadom písania plnú hlavu, myslela som si o sebe, že som pomaly že druhá Rowlingová, len môj úžo talent niekto objaví a bude to senzácia! No ja som si oči otvorila sama, i keď mi to precitnutie tiež istý čas trvalo :D. Niekoho treba nasilu zobudiť... Tým nemyslím, že teba Capepeidy vtedy zobudila, len ma to pri tom tvojom komente napadlo :-D

PS: Kritiku tvojho súťažného príspevku ešte nemám napísanú, ale teš sa, buhahahahaha! :D Ale nie! :D Len chcem k tomuto podotknúť, že možno som predsa len bola v súťažnej kritike tvrdšia ako inokedy, ale to len preto, lebo to je súťaž, kde záleží na všetkom, i na detailoch. Lebo je to súťaž. Veľmi seriózna súťaž :-D

[1]: Presne, Polly, ty barbar! Mohli sme ťa zapojiť, mohla si si tiež zasúťažiť, mucheche :-D

Ono je milé, keď sa ťa niekto zastane. :-) Ale máš pravdu, je to i DOSŤ trápne... Lebo tvoji kritici nemajú proti tebe nič osobné (teda, sem-tam sa nájde i taký prípad, kedy ťa kritizujú nie preto, lebo majú prečo, ale preto, lebo nevedia čo od dobroty alebo z pomsty, že si ty kritizovala niekoho iného a tak podobne), tak napádať ich späť prosto nie je na mieste.

Kritika niekedy šialene bolí a v tom momente, kedy ja kritizujem, si to asi až tak dobre neviem uvedomiť. Prosto keď som ja kritizovaná, je to iné - nie práve príjemné, zlé - a nabudúce, keď budem rozdávať dobre mienené rady, asi by som to mala mať viac na pamäti... ^///^

4 CSpaz CSpaz | E-mail | Web | 19. října 2010 v 19:07 | Reagovat

To je tak, Slovač neuveriteľne závidí a nevie si priznať chybu :) Im to ale raz v skutočnom živote dojde. Z chvály sa nezlepšia, z kritiky áno. Toto si neuvedomujú.. väčšinou sú to beznádejné prípady. :-?

5 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 19. října 2010 v 20:17 | Reagovat

[4]: Veď to, tu sa ešte hráme na blogovom pieskovisku, ale v skutočnom živote je to inak, skutočný svet je ešte oveľa drsnejší. A ukážeš tým "deťom" kúsok konštruktívnejšej kritiky z reálneho sveta, a už sú mimo... :-P

6 Aiko Aiko | Web | 19. října 2010 v 21:29 | Reagovat

Keďže Aiko zaujala tvoja dosť ostrá kritika, s ktorou po druhom prečítaní poviedky súhlasím, rozhodla som sa, že si omrknem tvoj blog a zablúdila som sem. Samozrejme ako náhodný zblúdilec čítam len vrchné články a na tento som jednoducho kliknúť musela. :D

Tiež nemám rada, komentáre typu je to skvelá kapitola, teším sa na pokračko. Takýto komentár môže napísať hocikto a pritom nemusí ani túto "super" kapitolu čítať. Preto sa snažím napísať do komentáru aj niečo ohľadom deja. Mojím "big dream" je písať komentáre, ktoré naozaj vyzdvihnú pozitíva aj negatíva daného diela, no zatiaľ som sa na takú úroveň nedostala. Priznávam, že aj ja píšem, že je to skvelá kapitola a blah blah blah. Pri dielach na pokračovanie sa to hodnotí vždy ťažšie. Napríklad ja strašne rada komentujem básne. Pri tom sa viem vyzabávať, keď tam neladia rýmy a podobné veci, tak to vytýkam. Teda nieže by som bola nejaká odporná mrcha, ktorá skáče od radosti, keď nájde, že v básni nesedí rým...

Čo sa týka tej časti ohľadom kritiky tak s tebou plne súhlasím. Keď si dám svoju tvorbu na net, tak to určite nerobím z toho dôvodu, že očakávam bomba super komentáre typu aký som obrovský talent a svojím písaním prerazím až za hranice našej galaxie. Ja napríklad som začala písať len náhodou a prvotná myšlienka vytvoriť si blog prišla ako blesk z jasného neba. Jednoducho som si jedného dňa povedala, že si idem založiť blog a bolo to. Po prvotnom neúspechu som mala traumu, že prečo na môj blog chodí tak málo ľudí a prečo mám len komentáre od jednej kamarátky. No rýchlo ma to prešlo. Sama veľmi dobre viem, že nie som Shakespeare alebo niekto jemu podobný. Som proste malé bezvýznamné stvorenie, ktoré rado píše. Napokon som ten blog zrušila a založila si nový. Zmenilo sa veľa vecí aj moje dôvody prečo dávam svoju tvorbu na net. Jedným z týchto dôvodov je, že očakávam aj príchod takých jedincov, ktorí naozaj vedia objektívne ohodnotiť, teda aj skritizovať, dielo.

Myslím, že každého človeka sa najprv kritika dotkne. Veď predsa zabolí aj keď vám niekto vytkne úplnú hlúposť, nie to ešte, keď niekto poriadne skritizuje vaše veľdielo, ktoré považujete za priam vrchol literárnej tvorby. Uznávam heslo, koľko ľudí, toľko chutí, čiže je normálne, že nie každému sa to páči. A keď príde na moje stránky spása v podobe osoby, ktorá dokáže všetko objektívne zhodnotiť som veľmi šťastná.

Uznávam, že aj ja som bola v dosť veľkom šoku po prečítaní hodnotenia mojej poviedky v prvom kole a spočiatku som bola dosť naštvaná. No keď som si dielo prečítala ešte raz, tak som našla všetko čo ste mi obe hodnotiace vytkli. Preto radím každému, aby po prečítaní objektívnej kritiky neskákal z mosta a nepripravoval si siahodlhý zoznam so všetkými nadávkami, ktoré pozná, aby ich následne vymenoval na človeka, ktorý hodnotenie písal. Nech si prečíta ešte raz a pozorne svoje dielo a nech sa pokúsi opraviť v ňom chyby, ktoré boli vytknuté. No je to každého vec ako na kritiku zareaguje. Možno aj ja budem písať zoznam nadávok po hodnotení poviedky do druhého súťažného kola :D

Btw toto je ten najdlhší komentár, aký som kedy napísala. Asi si ho vytlačím a dám zarámovať :D Radšej ho však nejdem teraz po sebe čítať, lebo by som odpadla od zhrozenia, že čo všetko som tam napísala a pravdepodobne sa to ani netýkalo článku :-?

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 20. října 2010 v 0:05 | Reagovat

[6]: Týkalo sa to všetkého a hodnotenie tvojej poviedky druhokolovej som už ja osobne napísala a myslím, že tento raz rozhodne žiadne pejoratívne zoznamy nehrozia ;-).

Inak dúfam, že si nemyslíš, že tento článok bol písaný konkrétne kvôli tebe a tvojej neschopnosti prijať kritiku, pretože to tak rozhodne nebolo :D. To bolo všeobecne, úplne že všeobecne, nielen na našu poviedkovú súťaž, ale všeobecne :-D

8 Aiko Aiko | Web | 20. října 2010 v 15:07 | Reagovat

[7]: :D Neboj sa, nemyslím si, že je to zamerané na mňa. :D Teda aj keď možno trošku....ale chápem že je to písané všeobecne, ono kritika a jej prijatie je dosť....nenapadá ma správne slovo...proste je to téma aj na knihu nie len na jeden článok :D

9 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 22. října 2010 v 18:31 | Reagovat

[8]: Tak áno, v tom zmysle, že som sa odpichovala od tej našej súťaže (musím ísť dopísať hodnotenie! :D), som myslela i teba, ale dopálil ma až istý poviedkový blog, nechcem menovať (nač? :D).

Pravda, o kritike by sa dalo polemizovať veľmi dlho a veľa :-D. Snažila som sa i týmto článkom vyčerpať tému dostatočne, ale pravda, ešte dlho by sme sa mohli o tom baviť a viac toho povedať :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama