Blogový VS reálny život + tutu bonus

8. října 2010 v 1:21 | Ayamee zajtra vstáva dnes o 5:00! |  ARCHÍV 2010
S
om na prednáške z matiky. Minule sa tu diala dáka opciová divočina a včera mi tiež bolo vynadané, že v poslednej dobe desivo zanedbávam svoj úbohý blog. Tak som si povedala, že práve na prednáške z matiky napíšem tento článok (ale neviem sa hacknúť na školský net, tak to zverejním až večer z domu). So spolužiačkou-kamoškou som sa dohodla, že ona si bude robiť poznámky a ja si ich potom opíšem a budúcu prednášku to bude zasa opačne - ona si ich robiť nebude, ja áno, prosto to pôjde na striedačku. Neviem, nakoľko vážne ma Barborka vzala, každopádne stíham i počúvať - práve riešime, aký balík by v konečnom dôsledku dostali indiáni, keby prachy, za ktoré od nich kúpili Manhattan (= 1$) uložili do banky na 5% úrok a vybrali by si ich až teraz... Ale ja predsa nebudem blogovať o indiánoch ani o úrokoch! Hoci po pravde neviem, o čom inom extrémne zaujímavom by sa blogovať dalo. Ale dobre, vyskúšam to...


Počuli ste napríklad pojem "tutu"? Nie "tutút" (čo mi ale pripomína, že zajtra mám poslednú jazdu v autoškole, čo značí, že skúšky sú predo dvermi, možno už budúci týždeň - no amen tma! .___.), "tutu", T-U-T-U. Pravdepodobne to môže znamenať hocčo (neexistuje i také anime, že Princess Tutu?), ja však myslím tutu sukničku. Veď viete, baletky mávajú také tylové sukničky... To je tutu. A i maličkým detičkám sa také sukničky robia, také puf tylové kopy, a deti sú potom happy, že majú sukienky ako princezné z rozprávky. Taká tutu suknička sa dá urobiť i veľmi ľahko, bez šijacieho stroja, na youtube nájdete milión návodov, ako na to. Nie je to ťažké, i keď ja som si to trochu skomplikovala, nech to vyzerá "profesionálnejšie". Pretože presne tak, šijem si vlastnú tutu sukničku. Síce iba po večeroch, lebo nestíham kvôli škole a všeobecnej lenivosti, ale zajtra ju možno došijem, dorobím a prihodím sem i príkladnú fotku slečny Ayamee v tutu suknici. (:

Ale tú tutu spomínam skôr preto (počkajte, opíšem si integrálik z tabule...), lebo mám v poslednej dobe šialenú chuť rebelovať. Rebelovať oblečením. Baby to väčšinou pochycuje v puberte, kedy na seba navlečú kadečo, lebo hľadajú svoj štýl alebo také niečo. Ja by som už mala byť dávno s tetou Pubertou rozlúčená, no mňa to rebelovanie oblečením akosi pochytilo práve teraz. Viem, čo za to môže - to tá lolita, na CS to bolo super, čiže teraz len uvažujem, kedy sa budem môcť čo najskôr navliecť do ďalšieho lolita outfitu, pretože až taký rebelant, aby som niečo také nosila bežne do školy, zasa nie som. Ale vybehnúť von á la lolita pri dákej špeciálnejšej príležitosti raz za čas, to je iná. Musím dakam vytiahnuť baby, ony fakt, že im tam (na káve alebo tak, niekam prosto pôjdeme) budem robiť "karnevalovú" hanbu ako lolita, prežijú. A ja zasa lepšie prežijem, keď pri tom robení karnevalovej atrakcie celému šíremu nezainteresovanému okoliu, nebudem sama, ale s kamoškami, ktorým sa môžem plne venovať, čím pre mňa neželaná pozornosť okolia stratí zmysel, ani si ju nevšimnem. Ale je fakt, že na mojito sa lolita outfit až tak nehodí, to môžem vyvetrať svoju tutu. Budem vyzerať ako cukrová vata (moja tutu je taká ružovkastá). Alebo ako emo... (:

Práve som poverila Barborku tým, aby písala poznámky rovno i mne - nech to píše dvojmo, ujo i tak svoj preklad prerušuje veľmi interesantnými historkami, čiže medzičasom sa dievča nudí, tak nech sa trochu zabaví. :) Barborka je môj poklad!

A tu ma napadá ďalšia vec, o ktorej som už minule chcela rozdávať obšírne rozumy. Že väčšina ľudí z môjho okolia nevie o tom, že blogujem. Barborka to napríklad nevie. Slečny Kvetoslava, Antónia a Malvína zasa áno. A aj sesternica to napríklad vie, i keď tá sa o tom dozvedela náhodne a z mojej strany skôr nechcene. Aj môj brat by si možno spomenul na link na môj blog, keby sa mu veľmi chcelo, našťastie ho to ale netrápi. :) Každopádne sa rozhodne nepredstavujem spôsobom: "Čau, volám sa Adriana a som blogerka." Nebudem každému vešať na nos svoj blog, to by som tu nikoho nemohla ohovárať! XD

No minule som akosi spontánne poslala link na report z Tunisu slečne Amálke, pretože sme na danej dovolenke boli spolu a prosto mi prišlo akosi vhodné ukázať jej tú svoju blogovú ódu na Tunis. Čiže slečna už teoreticky o mojom blogovaní vie, hoci prakticky ju existencia môjho blogu pravdepodobne nijako extrémne neberie... Ona mi totiž nepripadá ako typ, čo číta blogy, takže určite nie je mojim stalkerom... Kam týmto celým však smerujem? Že ma samú dosť prekvapilo, keď som slečne napísala ten mail s linkom na tuniský report na mojom blogu... Pretože som sa to vždy snažila skôr oddeľovať: svoj reálny a svoj blogový život!

Koľko blogerov bloguje tak, že ich okolie o existencii ich blogu ani nevie? Ja tomu dobre rozumiem - miestami si na blogu tiež prehnane úprimne vylievam utrápenú dušičku a rozhodne nepotrebujem, aby si o týchto mojich šibnutých stavoch čítali napríklad moji spolužiaci. Vypisujem si po blogu kadejaké osobnosti hraničiace s tajomstvami, a to práve preto, lebo chcem, aby ma niekto vypočul a pritom nechcem, aby o daných veciach vedel i niekto iný ako ja. A presne o tom je internet a vylievanie si duše na blog: píšete pre všetkých a vlastne pre nikoho. Nikto vás reálne nepozná, môže vám byť jedno, čo si o vás pomyslí. Nikdy v živote sa totiž nestretnete (alebo aj áno, ak si raz dohodnete rendez-vous, ale to bude daný človek pravdepodobne vašim stálejším čitateľom, keď ste schopný a ochotný sa s ním stretnúť i zoči-voči a s vašou abnormalitou je tým pádom už úplne zmierený). Cez net máte prosto odstup, nepoznáte všetkých svojich čitateľov, čo je zároveň dobre, zároveň zle. Môžete si napísať takmer čokoľvek, a to, či vás za vaše prehnané mindráky niekto na druhej strane obrazovky vysmeje alebo nie, je akurát tak jedno, ak jeho výsmech nepočujete. Inokedy nájdete súcitný koment, ktorý vás poteší a povzbudí, často je ticho. Blogovanie prosto má svoje jedinečné čaro, ale nie o tom som mienila hovoriť. Chcela som načať tému blogovej anonymity...!

Vedia vaši známi o vašom blogu? Vaši reálni známi, nie e-známi. Tým netvrdím, že vaši e-známi nie sú skutoční, reálni, len hovorím, že ich poznáte iba cez internet či z internetu. Pochválite sa blogom, ak je to príhodné, alebo je táto téma pred vašimi kamošmi, kolegami z práce či spolužiakmi skôr tabu? Keď som sa nad tým zamyslela, vyšlo mi, že podľa tohto údaja sa dá pomerne ľahko povedať, ako veľmi oddeľujete svoj blogový a reálny život, či vôbec vediete dva. Áno, v mojom extrémne zaujímavom blogovom živote riešim svoj extrémne nudný reálny život, čiže reálny život je témou toho blogového. Ale nie tak to myslím...

Ak sa "nehanbíte" povedať o vašom blogu známym, značí to, že váš blogový a reálny život sú prirodzenejšie prepojené, že je to pekná symbióza, ktorá sa vám nemôže vypomstiť - váš blog nenájde vaša sesternica a nebude si z vás potom pri každej príležitosti robiť srandu ("A o tom napíšeš na blog, čo? Hahaha!"), lebo o tom blogu bude dávno vedieť a buď ju prosto nebude trápiť, alebo bude vašou stálou či aspoň občasnou čitateľkou.

Ak o vašom blogu nevie nik, môže to prosto a jednoducho značiť to, že nepotrebujete, aby vaše citové výlevy čítala polovica mesta. Že sa chcete vykecať, ale len tak nenápadne - áno, internet je vysoko verejný, ale v jeho nekonečných pavučinách sa aj kadečo pomerne ľahko stratí (a pomerne ľakho i nájde - náhoda je blbec). Ale tým pádom tak trochu žijete dva životy: miestami mi pripadá, akoby ľudia z blogu o mne vedeli viac, ako napr. moje reálne kamošky. A tým pádom ma ľudia z netu poznajú inak ako ľudia z reálu → tým pádom som na blogu (či z pohľadu blogu) iná ako v reále → tým pádom akoby som mala až dva životy: ten skutočný a potom ešte jedno internetové rpg-čko. (A tým pádom splietam priveľmi fantasmagorické teórie...)

A viem, že som v tejto svojej polemike mala prísť k dákemu interesantnému záveru, ale keďže som tak dlho odkladala jej naťukanie do klávesnice, keďže medzičasom prednáška skončila, prešlo pol dňa a ja to dopisujem až teraz, v noci, na záver dodám akurát tak toto:

(udialo sa pred cvikom zo štatistiky, Barborka a Maťo útočili spoločne a synchrónne, ten rozhovor je veľmi upravený, hoci presne tieto vety padnúť nepadli, téma, obsah dialógu je vysoko autentická)

Maťo: "A čo si si to vlastne písala na tej prednáške?"
Ja: "Článok na blog."
Maťo: "Ty máš blog?!"
Ja: "Áno. Nie! Teda áno..."
Barborka: "Daj link!"
Ja: "Nie!"
Maťo: "Prečo nie?!"
Ja: "Nie!"
Barborka: "Ja som ti poznámky písala, aby si mohla blogovať a ty mi ani nedáš link!"
Maťo: "A ako dlho bloguješ?"
Ja: "Asi štyri roky..."
Maťo: "ŠTYRI ROKY?!"
Barborka: "Chcem link!"
Ja: "Nie!"
Maťo: "A akú máš návštevnosť?"
Ja: "A nie je to jedno? ZMEŇME TÉMU! Hovorme napríklad o štatistike."
Maťo: "Veď akú máš štatistiku návštevnosti? Dve kliknutia za mesiac...?"
Ja: "Trochu viac ako dve... ZMEŇME TÉMU! Hovorme o personálnom manažmente...!"
Barborka: "Nechce nám dať link, lebo nás tam určite ohovára!"
Ja: "Neohováram, o tebe som napísala, že si hrozne zlatá, lebo si mi cez matiku písala poznámky!"
Barborka: "Ja som ti písala poznámky, aby si mohla blogovať a ty mi ani nedáš link!"
Maťo: "Ona ti písala poznámky, aby si mohla blogovať a ty jej ani nedáš link?!"


A teraz ma napadlo i moje občasné: "O tom musím napísať na blog!" To nie je profesionálna deformácia, to je tzv. blogová deformácia! (:



 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 StandyB StandyB | 8. října 2010 v 9:28 | Reagovat

aj ja mavam taku blogovu deformaciu :D co sa tyka toho ci o mojom blogu vedia aj moji priatelia z real zivota ano aj nie...je ich par ale ako si vravela vobec ich to nejako nefascinuje a nebezia si stale citat moj blog....ich to proste nebavi...staci im ked pojdu na pokec alebo facebook a tym ich navsteva na internete skoncila....sem tam len cirou nahodou zabludia na blog a precitaju si hned prvy clanok v uvode a staci....ja im to vobec nezazlievam a ani ma to nejako velmi netrapi....ale je zaujimave ako sa poniektori cirou nahodu dostanu na moj blog....sice neviem odkial moju adresu zistili lebo ju zverejnujem le tuto na blog.cz ale je to prijemen ked ti napisu spravu ...ze mas krasnu zalubu len tak dalej...:)))

konflikt este ziaden nenastal a dufam ze ani nestane...nechcela by som stahovat svoje 3rocne usilie niekde na iný blog aj ked preriedenie na mojom blogu by bolo potrebne....ked si tak sem tam kliknem na svoje uplne ze prve clanky aj sa za ne hanbim :-/

2 effy effy | Web | 8. října 2010 v 10:05 | Reagovat

Drahá Ayamee, jsem ráda za další článek, protože to se čte samo, hltám slovo od slova a těší mě, že o tobě vím čím dál víc.

Tutu jsou úžasné! Taky plánuju nějakou "ukutit" jenže musím se podívat po nějakém tylu. To už je reálnější tvorba "Chanel trička". S kamarádkou-spolužačkou (říkejme jí Nis) milujeme Chanel (ach ty ceny!) a nedávno jsme si každá koupila Elle, kde bylo takové vééélké tričko a tak nás napadlo, že si nějaké koupíme/uděláme a pokreslíme. Už mám dokonce i nápad co a jak >D Co tím chci říct .. není nad "hand-made" ujetost, která je originální a rebeluje!:D

O mém blogu neví moc "real" známých, pouze Nis, která má také blog a je něco jako spřízněná duše. Pak jsou lidi, které znám z internetu a vidím je jednou do roka, ale těch co o něm ví je opravdu málo.
Rozumím ti, tento svět mi občas připadá jako pohádková říše, protože se můžeš vypařit tak lehce, jako mávnutím proutku. A snadněji se tu o nečem "mluví" ..
Podobné situace jsem také zažila, ale název blogu by ze mě nikdo nedostal, ani kdyby mě mučil :D

3 Loooki Loooki | Web | 8. října 2010 v 15:29 | Reagovat

O toto sa mne stalo tiez, ked mi kolegyna povedala, ze si googlila nieco na nete ohladne kupania v Hainburgu a vyhodilo ju to na mojom blogu ona ale nevedela, ze to je moj blog a potom mi napisala: Luki, ja som nevedela, ze mas blog, a cez blog ta clovek tak lepsie spozna, ako tam pises rozne veci. Je to mile, ked ludia nevedia, ze clovek bloguje :)

4 Kirari Kirari | 8. října 2010 v 17:14 | Reagovat

Existuje, Ayame.Existuje.To anime mám ja totiž na blogu(zrecenzované).Keby niečo, reč je o Princess tutu.A ináč, vrelo odporúčam. :-)

5 Kirari Kirari | 8. října 2010 v 17:22 | Reagovat

A k tej anonymite: o mojom blogu vedia len moje kamarátky.A keďže som TOTÁLNY introvert, sú tri.Nejak sa o to ostatní proste nezaujímajú...

6 Nataica Nataica | 8. října 2010 v 17:52 | Reagovat

Ja link na svoj blog dávam kadekomu, ale väčšinou ho poviem nezrozumiteľne, aby sa tá dotyčná osoba naň nedostala :D A keď ho aj poviem zrozumiteľne, dúfam, že daná osoba naň zabudne :-D S mojej školy terajšej o mojom blogu vie mnoho ľudí, z čoho predpokladám(dúfam) že mi tam nikto nechodí :D

A ak ide o to, snažím sa byť veľmi veľmi anonymná osoba, o čom svedčí aj to, že keď moji bývalí spolužiaci našli môj blog (natalica.webgarden.name), hneď som ho rýchlo vygumovala a presťahovala :-)

A úplne súhlasím s effy, konečne pribudol nejaký článok :-P

A ja viem že to sem nepatrí, ale kedy pribudne houbi 4 alebo apoň ďalšia glosa??? Už dlho som sa poriadne nezasmiala :-D

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 8. října 2010 v 22:54 | Reagovat

[1]: Presne, presne si to vystihla - niekto zo známych to o mne a blogu vie, niekto nie, väčšina i tak blog nečíta, možno raz za čas... Ale mne sa ešte nik známy tak náhodne (fakt že náhodne) nedostal na blog! :-|

A presne viem, o čom hovoríš i v tom druhom prípade - aj ja sa za niektoré svoje staré články pomaly že fakt že hanbím! ^///^ Ale chápeš, za tri roky existencie blogu sa ti zmení vkus, názory i štýl písania... :D Najlepšie je, keď niekto absolútne cudzí potom natrafí na dáky môj starý strelený článok, len ten jeden si prečíta a zanechá mi "krásny" koment, aká som trapka. Čo usúdi z jedného dva roky starého článku :-D No niektoré tie články fakt trápne sú, čiže... :D

[2]: To je taký super pocit, keď si človek niečo sám zmajstruje, ušije, aj ja som z tej tutu taká nadšená (dnes som ju dokončila :D), aj keď kúpená by bola krajšia a všetko, ale takto je taká väčšmi moja! :-D A mám ku nej aj strelenú tylovú mašľu do vlasov :-P

A ja vlastne neviem, prečo zo mňa tiež link len tak ľahko nik nevypáči, ak mu už aj poviem, že mám blog. Ktorý sa dá inak určite i vygúgliť - ale sem-tam mám pocit, akoby som ja jediná z celého môjho šíreho okolia vedela skutočne gúgliť alebo čo :-D No k pointe: že ja si akosi vždy myslím, som o tom pevne presvedčená, že tým ľuďom je ten link i tak na nič! Oni sú len automaticky zvedaví, lebo máš prosto blog a to nemá každý a je to interesantné, ale v skutočnosti ich môj blog nezaujíma! Možno ho očekujú raz, že čo to je zač, ale nebudú ho pravidelne čítať ani nič také, čiže na čo im ten odkaz je? Okrem tej jednorázovej zvedavosti? :D

[3]: To sa ti fakt stalo?! Takéto náhody! :D

[4]: Ja viem, ktoré anime som v článku spomínala - vidíš, možno som ho videla práve u teba. Až budem nabudúce na tvojom blogu, recenzku si prečítam :D

[5]: Aj ja som totálny introvert na jednej strane a kukaj, ako extrémne otvorená som na internete :D To je síce trošku mimo témy pôvodnej, ale odviedla si ma týmto smerom :-P

[6]: Houbi 4 chcem nahodiť už milión rokov, no nikdy sa mi nechce prehlasovať na ten blogspot, lebo to ideš cez google konto a... Najradšej by som ten glosový blog presunula na blog.cz a pri to vlastne nechcem urobiť, a... Idem to radšej prosto rovno zverejniť ;-)

Inak, ja som sa nikdy nepresťahovala preto, že by ma niekto odhalil. Lebo ma odhalila akurát tak sesterka a ona sa o blogy aktívne nezaujíma, čiže... Ale asi by mi bolo vlastne jedno, keby niekto i neželaný objavil môj blog, rozhodne by sa mi nechvelo moje ťažko vybudované blogové impérium rušiť či presúvať preto, lebo by o mojom blogovaní zrazu vedela hoc i celá škola. No a čo, viem, že by ich to veľmi rýchlo prešlo, extáza z dákeho blogu či čo. :-D

8 Natalica Natalica | 9. října 2010 v 11:13 | Reagovat

[7]: Mne sa ten blog aj tak nepáčil, aspoň som mala výhovorku, aby som ho mohla presunúť :-D

9 Natalica Natalica | 9. října 2010 v 11:14 | Reagovat

[8]: PS: Nech žijú houbi 4!!!!!!!!!!!! :-D

10 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 9. října 2010 v 16:05 | Reagovat

[9]: Možno čoskoro pribudne i päťka, to bude asi aj posledná časť, už sa mi to nechce viac kúskovať... Zostáva 8 A4 strán, blogspot to zhltne ako jeden príspevok :D. Inak 4. časť je moja obľúbená, je tam totiž vláčik, no najmä: "Svätá Helena buchla!" či ako presne to je, no tam ma vždy chytí záchvat smiechu, lebo si predstavujem, ako Naruto ide do stanu Sakury a Sasukeho a s tým svojim debilným úsmevom plným nadšenia kričí: "Helena buchla!" Looooooool XD

[8]: :-D

11 Natalica Natalica | 9. října 2010 v 18:24 | Reagovat

[10]: *teší sa na päťku* ináč ja vás s Myzarey neskutočne obdivujem, ja by som asi určite nemala silu to glosovať... keby to aspoň malo dĺžne a mäkčene! :-|

12 Polly Polly | Web | 9. října 2010 v 23:33 | Reagovat

tutu suknicky su krasne, milujem tutu!! ;) a mna rebelovanie s oblecenim tiez chytilo az... v 18tke tusim a drzalo ma asi ..3 roky..tusim... Satnik som zladila do absolutnej ciernej temnoty a na ksicht nahodila divadelny porcelanovo biely mejkap...raz ma jeden chalan zastavil a povedal mi: "Vyzeras ako smrt"! v tej dobe to bol velky kompliment...xD
...
a ze ci oddelujem svet blogovy a realny? ano..., nemusi to tak vyzerat, lebo napisem o vsetkom, co sa okolo mna "suchne, ale ano... Viem totiz ako vyzeram na blogu, ako absolutne stastny a vesely clovek - tak to ma byt, pretoze blog je moja vesela sfera...ale aj optimista ma obcas nejaky problemik a tie problemy ja na blog netaham...nerozoberam tam sukromne veci, ani nočne strachy, ani smutok, ani tragedie...na to mam dennik a priatelov (aj to len nejakych) ... je tam moja osoba, ale ostro polovična... ;)
nemam problem, ked k mojmu blogu niekto pride,... potrabi ma iba hanba z toho, ze su tam moje poviedkym,ale zasa ...to je to, co tvorim, tak za tym si musim stat.

13 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 10. října 2010 v 3:08 | Reagovat

[12]: A aj máš dáku tú tutu? :D

Lol, vraj kompliment, lol :D.

U teba mám skôr pocit, že to až tak neoddeľuješ, prosto sa mi to tak vidí, zdá. Akoby každý tvoj známy pomaly vedel, že bloguješ a poznal tvoj blog a ty si s tým úplne v pohode, úplne v pohode. Teda, viem, že na blog neťaháš extrémne osobné osobnosti, súkromnosti, ale práve preto mi asi aj príde, že o tvojom blogu všetci tvoji známi vedia - že nemáš prečo "tajiť" ho. Teda, na tej hanbe za poviedky niečo je - necháp ma zle, že by si sa mala prečo za ne hanbiť, beriem to skôr už na seba, že ja sa za svoje poviedky tiež v podstate hanbím a pri tom je tam tiež to "ale" - som to ja, moja tvorba, treba si za tým stáť. :D Veď aj tunak pri tom rozhovore s Barborkou a Maťom akosi padla otázka typu, čo iné by som ako taký článok na blog vlastne mohla písať a mala som aj nutkanie povedať, že veď napr. poviedku, ale to som už teda fakt nepovedala, lebo po poviedkách už rozhodne nemusí každý vedieť! Niežeby som sa za ne hanbila, ale vlastne sa aj hanbím :-D :D :-P

14 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 10. října 2010 v 3:09 | Reagovat

[11]: Ježišu, diakritiku chýbajúcu ani nespomínaj... :-! A že nám to ale sakra dlho trvalo, prepracovať sa ku koncu! Lebo toto bol fakt príkladný des!

15 Polly Polly | Web | 10. října 2010 v 11:38 | Reagovat

[13]: no nemam ziadnu tutu ;(( ... asi by som ju ani nemala kam nosit...
no.. asi som nepochopila otazku, skor som odpovedala na to, ze ci oddelujem sukromie a blog v tom zmysle,ze rovno o vsetko napisem tak, ako to je, bez toho, ze sa zamyslim, ze ci je to sukromie a tym padom by som mohla mat problem s tym, ze si to niekto najde ... (napriklad niekto pise na blog clanky, v ktory sa stazuje na svojich kamaratov)...
ale tak to nie je a tak mi ani fakt nevadi, kto si moj blog najde ;)
ja si asi prestavam farbit vlasy, mne zacinaju rast blond škuty, takze nechapem xD

16 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 11. října 2010 v 20:07 | Reagovat

[15]: A veď si to dobre pochopila, resp. ja to raz myslím presne tak, ako vravíš v tomto komente, vzápätí skôr tak, ako som to prezentovala v komente svojom ([13]:) :-D

17 Lukáš Lukáš | E-mail | Web | 29. března 2012 v 14:57 | Reagovat

Dobrej blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama