Russian, Russian? Deutsch?

29. srpna 2010 v 17:15 | Ayamee s reportom |  ARCHÍV 2010
V
eľmi dlho som nebola typ, ktorý by sa hrnul v lete k moru. Vždy som to odôvodňovala asi takto: Nemám rada neznesiteľný letný hic. → A prímorský letný hic musí byť ešte neznesiteľnejší ako ten slovenský neznesiteľný letný hic, čiže to je neznesiteľná neznesiteľnosť, čo sa pravdepodobne už nezlučuje s mojim studenomilným životom. → Čiže prečo by som z neznesiteľnej slovenskej letnej horúčavy liezla do ešte neznesiteľnejšej prímorskej horúčavy? Čo som blázon? Pekne krásne pôjdem na hory, venovať sa dákej akože turistike - každoročné chodievame do Vysokých Tatier a ľúbim to tam. Čiže ak by som aj šla v lete do zahraničia, nebude to k moru, ale napr. do Škandinávie! Alebo na Island! Tak, tak!

No minulý rok sesternice spískali dovolenku pri malorskom mori a zlanárili i mňa. A tak som sa do mora na prvý pohľad zamilovala - lebo do tej šírej modravy, doterného piesku (ktorý máte po dni strávenom pri vode na pláži VŠADE) a neodbytného slniečka sa predsa len nie je ťažké zamilovať! Preto som bola tento rok v podstate až smutná, pretože to vyzeralo, že sa tento raz žiadne more nekoná. No nakoniec ma zachránila slečna s krycím menom Amália (aspoň myslím, už mám v tých krycích menách chaos) - moja aktuálna spolužiačka na výške a zároveň spoluobčianka z Jura, chodili sme spolu deväť rokov na základku. Amália túžila po mori, no nemala s kým ísť, až sa s tým pýtaním sa u kamošiek nepristavila pri mne. Ja som jej ponuku nadšene prijala a tak sme nakoniec v sobotu 14. augusta okolo 19:30 stáli v novej odletovej hale bratislavského letiska.


▲ Pred dovolenkou som vzala nožničky do vlastných rúk a skrátila som si ofinu. A tak to potom aj vyzeralo... Ale všetky baby, ktoré poznám a majú ofinu, si ju vraj vždy skracujú samy, keď im začne odrastať! Tak som si povedala, že to zvládnem i ja, no akosi... nevydalo. ^///^

K "prvému dňu" chcem povedať len toľko, že písať ho ako prvý deň s úvodzovkami je viac ako na mieste. V tomto nás cestovka trošku ototo... Zaplatili sme si osemdňovú dovolenku, no keďže sa letelo až večer o 21:30, prvý deň nášho pobytu sme v skutočnosti v Tunise boli až päť minút - lietadlo priletelo do Monastiru o 23:55. Plus čakanie na letisku na autobus, ktoré bolo o to dlhšie, že sa akosi "stratilo" 30 kusov batožiny - akýmsi nedopatrením prosto časť batožiny zostala v BA, no našťastie medzi danou stratenou batožinou nebola tá naša. Plus hodinová cesta z Monastiru do hotela v Mahdii, človek sa trochu zdržal i na recepcii pri vybavovaní izby... V denníku mám zapísané, že sme šli spať až o 3:19. Tým chcem prosto povedať, že prvý deň sme v hoteli ani neboli. Delegát nám povedal, že čo sa našej polpenzie týka, mali sme začať sobotňajšou večerou, na ktorú máme oprávnený nárok, stačí si ísť vypýtať do hotelového nonstop coffee shopu, ak sme hladní. A tak nám s Amálkou tá jedna večera prosto prepadla - kto je hladný o tretej ráno? Vtedy je človek akurát tak unavený!

Lietadlová strava

▲ Slečna Amálka letela prvýkrát lietadlom, preto nadšene fotila ešte aj "lietadlovú stravu". Kuracie soté s ryžou. (: Viem, že je to veľmi k veci fotka, ale aspoň viete, ako vás "hýčkajú" v lietadle, ak letíte takou dákou turistickou triedou či čo to je zač.

V nedeľu sme potom ledva vstali na raňajky, našli sme si tam nášho "osobného čašníka", ktorý strašne letel na Amálku, hoci tam na ňu leteli prosto úplne že všetci. Hádam preto, lebo hoci nie je blondína, má prosto svetlé vlasy. Viackrát po nej ktosi kričal "Shakira" - sranda s tými Tunisanmi. XD Ale späť k veci - najprv sme si boli vyskúšať more a keďže sme sa na rannej stretávke s našim vtipným delegátom (ktorý bol celú dobu úplne mimo z tej stratenej batožiny) zahlásili na jediný fakultatívny výlet, na ktorý sme sa podujali, poobede okolo tretej sme boli turistickým vláčikom v meste.

Mahdia je iba "rybárska dedina", žije tam len do 50 000 obyvyteľov (a v našom trápnom Jure ich ani zďaleka nežije toľko a ja sa stále bijem za to, že sme nóbl mesto!). Popri zálive sa tiahne turistická zóna, kde sa tlačí jeden hotel na druhý, skutočné mesto je odtiaľ niekoľko minút taxíkom. Čiže pri našom hoteli boli iba iné hotely a na druhej strane cesty dáke tie shopy a reštika, aby človek nepomrel od smädu a hladu, ak má iba tú polpenziu - raňajky s nápojmi v cene + večera bez nápojov (trebalo si objednať u čašníkov a platiť a my, ako chudobné študentky, sme radšej uprednostili podstatne lacnejší nákup tekutín v supermarkete), oboje formou bufetu či švédskeho stolu, to jest človek si povyberal, na čo mal chuť. A varili dobre! Tie ich raňajšie omelety alebo palacinky a na večeru cestovinky, mňamka! Ale späť k veci, Adriana! - Mahdia je rybárska dedina, ktorú sme si zbežne prešli turistickým vláčikom. Náš delegát nám robil sprievodcu, videli sme námornícky cintorín a maják, maličké múzeum tradičnej tuniskej kultúry, mešitu, staré mesto, prístav. Zakúpením jasmínu od takého malého chlapca som sa zahrala na Komenského a podporila som vzdelanie - vraj tuniské deti predávajú jasmín, aby si zarobili na školské pomôcky. A pri prechádzaní starým mestom, kde bol na chvíľu rozchod, sme s Amálkou zistili, ako si tuniskí predavači suvenírov a kadečoho iného zháňajú zákazníkov - volajú, vábia vás do svojho shopu, stačí aby ste okolo prešli, netreba sa ani mrknúť na výklad či inak prejaviť záujem. A niekedy to za vami aj vbehne dnu, ak sa necháte zlanáriť, prípadne si vás vnútri odchytí dáky iný obchodník a už sa vás aj pýta: "Russian, Russian? Deutsch? How are you? How old are you? Would you like to go out with me? Coffee, drink?" A v prípade, že do obchodu nemienite vojsť a lákavé pozvania si nevšímate, idete si prosto svojou cestou, môžete začuť, ako za vami Tunisan kričí: "Baba Jaga!" XD

A ešte zaujímavostí k samotnému Tunisu:

  1. Tunisko je od 1957 republikou na čele s prezidentom. Čiže je republikou už dákych tých 50 rokov, no napriek tomu je aktuálne pri moci len druhý (!) prezident. Prezident je totiž volený doživotne, aj keď ten prvý bol odvolaný pre to, že bol už starý a chorý a zo zdravotných dôvodov vraj už nevládal štát riadiť. A teraz je tu prezident číslo dva...
  2. Oficiálnym jazykom v Tunise je arabčina. Ale keďže bolo Tunisko dlhú dobu kolóniou Francúzska, jazykom obchodných rokovaní je francúzština. Pred odchodom som si to vywikipédiovala, preto som aj mala nutkanie vopchať si do batožiny francúzsko-slovenský slovník. No nakoniec som sa na to vykašľala. Nanešťastie. Pretože v Tunise sa fakt veľmi dobre dohovoríte po francúzsky! Lenže mi to bolo nič platné, keďže som francúzštinu už rok nepočula, ak nerátame ten letný hit Alors on danse od čo ja viem koho. Čiže som sa zmohla akurát na "bonjour" či "merci beaucoup". |:
  3. V Tunise fičí islam, čiže si tam človek večer nemôže skočiť na dáky ten drink, kokteil, ako by to na správnej letnej dovolenke vyžadoval. Alkoholu tam prosto vôbec neholdujú. A pri tom sa večer muži vonku v baroch, kaviarňach stretávajú. A fakt je to tam samý muž, ani jedna jediná žena, len tlupy chlapov za malými stolíkmi, obkolesenými mopedmi či babetami, ktorí hrajú karty, kecajú alebo fajčia vodné fajky. Prípadne mávajú autobusu plnému turistov, ktorý okolo nich práve prechádza, a s perverzným úsmevom v ňom sliedia po pekných ženách (hovorím konkrétne o ceste na Monastirské letisko pri odlete z Tunisu).
  4. A keď sme boli v Tunise my, nielenže tam stále fičal islam, fičal i ramadán - to je ten mesiac, kedy sa moslim od východu do západu slnka postí: "No cigarette, no kiss, no touch, no sex... Just look..." Hlavne, že ten predavač v tom shope oproti hotelu, kde sme si chodili kupovať vodu (lebo hoci v Tunise pitná voda tečie, Európanovi by vraj nemusela urobiť dobre, lebo je trochu iná ako on pozná z domova), Amálke dvakrát odmietol vydať skôr, ako od nej dostane pusu. Nedostal, ale drobné si nakoniec Amálka odniesla. XD Sranda s tými Tunisanmi!

Ayamee v múzeu

Múzeum

▲ Dve fotky z toho maličkého tuniského múzea, hore s Ayamee, dole bez nej. Fascinovali ma tie ich "marocké" kachličky, aj na našej hotelovej izbe v kúpeľni sme ich mali. (A keď sme už pri hotelovej izbe, najprv nás ubytovali v takej nič moc izbe s výhľadom na stenu hotela, preto sme si boli na recepcii izbu vymeniť a hoci sa výhľad na stenu nezmenil na výhľad rovno na more, ale len na výhľad na golfové ihrisko, táto izba bola už krajšia a v kúpeľni mala i marocké kachličky! A mne ku šťastiu stačili v podstate i tie. *wink*) Taká tá tuniská "marocká" architektúra bola skutočne miestami úchvatná, hoci veľa sme toho nevideli (pretože sme z letiska i na letisko (pri ceste späť) cestovali v noci, tak sa okolitou scenériou afrických miest nedalo priveľmi kochať). Ale mám pár záberov z Mahdie, práve z toho výletu turistickým vláčikom (plus sme boli v meste ešte raz, ale o tom potom). Pretože i dvere tam majú fascinujúce, viď obrázky nižšie. :)

Ďalšie tuniské priečelie

Tuniské dvere

Priečelie tuniského domu

▲ Afrika je miestami trochu ošarpaná (a aj špinavá - sem-tam dáke to mini smetisko), ale má svoje čaro. Asi ako každý kraj.

Obľúbený tuniský dopravný prostriedok

Malé motocykle patria v Tunise k veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom, neraz sa na nich vezie skoro že celá rodina - mamá, papá, dieťa. A raz sme dokonca videli pomerne kaskadérsky kúsok, keď sa na takom mopede viezol pravdepodobne tatino, pred ním na tej ploche, kde má človek nohy, medzi tatinovými nohami stál malý synátor a na sedadle za tatinom stála (!) malá dcéra, rukami opretá o tatinove ramená. A veselo si to týmto spôsobom šinú po ceste! o.O Dopravná situácia v Mahdii bola inak veľmi špecifická, s Amáliou sme sa zhodli, že tam asi pri kúpe auta každý prosto automaticky dostane vodičák. (: Auto predbieha pred sebou idúce vozidlo, darmo je tam plná čiara a v protismere ide ďalšie auto, i tri vozidlá vedľa seba sa predsa pomestia. Prípadne tri vozidlá a dáky ten moped, dva, veď čo. A prechádzanie cez kruhový objazd, kde si niekto pokojne odparkuje auto, lebo mu príde, že tam je dostatok miesta, je tiež kapitola sama o sebe. To má prednosť prosto ten, koho si vodič zmyslí, že pustí. A ďalšou kapitolou je vybratie sa na nákup do vzdialenejšieho obchodu popri ceste. To zopár mopedov takmer nabúra, pretože sa ich vodiči po vás zvedavo až perverzne obzerajú. Autá na vás trúbia, sem-tam niekto zakýva, dokonca sa dáke auto len tak, akoby sa ani nechumelilo, zrazu uprostred cesty otočí, aby okolo vás mohlo prejsť ešte raz. Alebo vás chce ktosi kamsi zviesť. A nemusia to byť iba taxikári... XD

Obchodík s obrazmi

Obchodík s koreninami a suvenírmi

▲ Nejaké obchodíky so suvenírmi, i keď v meste sme suveníry nekupovali, pretože sa tam cena väčšinou (ak nie vždy) zjednáva a na to ja prosto nie som (a in english už vôbec nie). To moja mamina hravo prehovorí i takých tých obchodníkov s handrami made in China, čo sem-tam vo štvrtok predávajú na námestí v Jure, aby zľavnili pár eur, no ja to akosi nedokážem. Preto mi bolo lepšie nakupovať klasicky v obchode, v markete, kde okrem potravín a suvenírov bolo dokonca i oblečenie. Tatino ako suvenír napr. dostal Lacoste tričko za 18 dinárov. Čo skutočne netuším, koľko činí eur (ale aj keď je to veľmi vydarený fake, stále je to fake), pretože som z tých ich peňazí bola akosi mimo, ale kurz je cca taký, že 1€ = 1,875 (alebo 1,857) tuniských dinárov. No prepočítavaj dináre na eurá a eurá následne na slovenské koruny, aby si zistila, aký lacný/drahý je kraj! A tak som len kupovala a kupovala, aby som všetko minula - vyvážať tuniské dináre (rovnako ako dovážať) je zakázané a ak si ich pred odchodom chceš zameniť späť na eurá, kurz je desivo nevýhodný.

Turistický vláčik

Prístav

▲ A ešte fotky z prístavu, na prvej je odfotený modrý turistický vláčik, ktorým sme sa viezli, na druhej lodičky a rybárske siete.





 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 K K | Web | 29. srpna 2010 v 17:43 | Reagovat

OMG! Tie kachličky sú tá najúžasnejšia vec akú som kedy sakra videla! Zbožne ťa prosím, povedz, že si nejaké narýchlo obúchala a doniesla...

A jedno na dovolenkách je akosi spravidla vždy lepšie ako doma :D My sme boli pred dvoma rokmi v Chorvátsku a tamojšie vajcia na všetky spôsoby boli záhadne dokonalejšie ako ktorékoľvek tu. A tak je to aj keď vycestujeme len k susedom, do Čiech. Na tie párky v živote nezabudnem :D

A to soté síce vyzerá trochu žuto, ale nebudem súdiť. Stále to máte lepšie ako naše micro bagety počas letu do Londýna :-D Ale čo zasa chceme, bola to iba hodina a pol...

2 K K | Web | 29. srpna 2010 v 17:44 | Reagovat

*a JEDLO na dovlenkách... Ospravedlňujem sa za svoju nehanebnú gramatiku, ale už mám toho na dnes zrejme dosť :D

3 Polly Polly | Web | 29. srpna 2010 v 17:49 | Reagovat

ja suhlasim s K, tie kachlicky ma totalne dostali - tie kachlicky su tusim najväcsia exotika xD ... verim, ze bolo genialne!!

4 Stanulik alebo Satanulik :D a na záver StandyB Stanulik alebo Satanulik :D a na záver StandyB | 29. srpna 2010 v 20:47 | Reagovat

o doprave mi nemusis nic hovorit kolko videí u nas na skole  pustali ze je to otras a ze takemu niecomu sa musime vyvarovat ako buduci riesitelia krizovatiek a bla bla bla _:D tak si to viem zivo predstavit :D:D mno a k fotkam vyzera to tam velmi pekne a ako ti zavidim ze si bola v &afrike ja chcem egypt :( a moje pyramidy :( dozijem saa ja???

co sa tyka strihu zacnem si aj ja sama skracovat ofinu lebo mne v podstate staci len to a nie strihat celkovo vsetky vlasy a potom sa mi to nepaci ze som skosena...ja sa davam strihat len kvoli ofine ale pre ofinu sa neoplati chodit ku kadernicke no nie? 8-O

dufam ze si pochopila co som tym chcela povedat :D

5 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 29. srpna 2010 v 23:16 | Reagovat

[4]: Jasné, že som tú ofinu pochopila, len aby si potom nedopadla ako ja - vravím si, že je to len ofina, to nemôže byť ťažké skrátiť, no vždy sa mi dáko šmikne ruka a vyzerám ako imbecil. Ale možno cvikom... Chápeš, že ešte párkrát budem vyzerať po vlastnoručnom strihaní ofiny ako nepríčetný psychoš a potom ušetrím na kaderníčke :D

A počkať, to boli videá konkrétne z Tunisu alebo Afriky, či som to len priveľmi doslovne pochopila? :D

Afrika je super, i keď na tých fotkách je azda trošku prikrášlená - každý fotí len to pekné, nikto si predsa nebude na dovolenke fotiť rozostavané baráky a smetiská medzi budovami. :D Ale i tak je Afrika super! A aj ja chcem Egypt a raz pôjdem i tam. Teraz som si africkú pôdu preskúmala, pyramídy sú možno na rade! Tým myslím, že by som sa do Egypta raz rada pozrela i ja, veď vieš ;-)

[3]: Aj ja také budem mať raz doma! Teda, nie tamtie konkrétne, ale také čosi musí byť dostať i u nás! Ak nie, doveziem! Boli úžasné! :D

A geniálne fakt bolo, môžem len potvrdiť :-P

[2]: A to máš dáko skoro dosť, ani 6 hodín nie je :D. Ja väčšinou meliem hlúposti až po tretej ráno :D. Hoci toto bol len "preklep", ktorý si pomaly ani nemusela opravovať. Stáva sa :D

[1]: Lietadlové jedlo nie je extra chutné (aspoň čo som ja tie štyri razy letela a jedla ho), ale poživateľné je. A tie koláče sa fakt dajú. :-P A do Afriky sú to zasa iba dve hodiny a takých dvadsať minút :D Aký je svet malý, nie? :-D

Mala som si ako suvenír dáku strčiť do kabelky, čo? Podarilo sa mi síce prepašovať z Tunisu oleander, ktorý cestu prežil a zajtra si ho zasadím ku kvetstvu na balkóne, ale neviem-neviem, či by mi to prešli i s takou dákou kachličkou. Hoci tam by bol problém skôr v tom, aby sa v batožine nepolámala. Asi som to mala risknúť, tie kachličky boli fakt úžasné, fakt! :D

6 Nataica Nataica | 31. srpna 2010 v 8:28 | Reagovat

Ani nevšimla že pribudol dlho očakávaný report z dovolenky O_O A čo je horšie, nevšimla som si ani dva pribudnuté príspevky na tvojom rozprávkovom blogu (ja ho tak volám :D ) Kokos, ja musím byť riadne vystresovaná z toho internátu na ktorý už zajtra (ZAJTRA? Božé!!!!!!! *zúfalý povzdych*) prvýkrát idem...

A z tých kachličiek si fakt mala zopár poobíjať a prepašovať :D A aj ten vláčik si si mohla nejako nenápadne strčiť do kabelky :-D

Len mi povedz jedno - ako si ty robíš tie dokonalé mihalnice?? Skúšala som všetko a ani raz sa mi nepodarilo dosiahnuť mihalnice "a lá Ayamee" :D

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 1. září 2010 v 0:18 | Reagovat

[6]: Ha, lebo na tých fotkách to môže vyzerať všelijako, ale to je očná linka taká pretiahnutá (to zasa vyznelo :D). Ale ak chceš super mihalnice, to sú najlepšie asi prosto umelé - ešte som to síce nikdy neskúšala, ale vo všetkých reklamách na tie úžasné riasenky majú modelky umelé mihalnice, preto to i vyzerá, že tá riasenka šialene dobre funguje.

Vraj rozprávkový blog, to je aké kjút! :D

A ty ideš na internát! Júúú! To je fascinujúce! Rozhodne o tom napíš na blog, toto ma veľmi zaujíma - intrákový život, nakoľko som ho nikdy nezažila, no prosto ma akosi fascinuje! :D

8 Natalica Natalica | 1. září 2010 v 6:05 | Reagovat

[7]: Špeciálne pre teba možno aj zverejním aj obrázkový článok :-D

9 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 4. září 2010 v 23:53 | Reagovat

[8]: Áno, áno, pekne prosííííííííííím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama