Očami svojimi a očami iných - nie je oko ako oko

11. července 2010 v 3:14 | Confused Ayamee |  ARCHÍV 2010
S
lečna Amália by chcela ísť na dovolenku, no akosi nemá s kým - každý už má leto naplánované, zájazdy k moru zarezervované a výlety sem a tam s kamošmi dohovorené. Preto sa spýtala MŇA, ako si stojím s letným plánom, a či sa tiež už niekam chystám. Chápete to? O.o Ona ma pozýva na dovolenku - brala by, keby som jej kdesi na piesočnej stredomorskej pláži robila spoločnosť práve ja. Bože, tá už musí byť ale riadne zúfalá, keď sa znížila k tomu, aby napísala MNE! Alebo žeby...?

Je priam paradoxné, ako človek vidí sám seba a ako odlišne ho vidia iní. A tým teraz nemyslím jedincov, ktorí sa zvyknú pretvarovať, preto ich takých, akými v skutočnosti sú, nepoznáte a nikdy hádam ani nespoznáte. Narážam na to, ako človek pozná sám seba a ako pôsobí na svoje okolie...


Čo sa mojej povahy týka, musím sa úprimne priznať, že sa až tak dobre nepoznám. Viem, že som tak trochu psychopat (ale povedzme si úprimne, v kom v dnešnej dobe nedrieme aspoň malilinký psychopat? XD) a deviant; viem, že som premenlivá ako počasie. A možno preto sa až tak nepoznám - niekedy mi príde, akoby som bola vždy iná a iná. Mojou výhovorkou je, že som blíženec - tí zvyknú mať viacero tvárí. Raz som tichá a hanblivá, akoby priam zakríknutá; inokedy ma niečo posadne a hoci stále zostávam tou hanblivou osôbkou, dokážem byť i pozoruhodne hlučná a zábavná. Asi ide o to, ako veľmi sa odviažem... A v tom je práve ten problém - trvá mi dlho, kým sa pred novými tvárami dokážem otvoriť a správať sa absolútne spontánne. Vlastne mi to trvá hádam pridlho - a takú nezanedbateľnú dobu sa mnohým jednoducho čakať nechce, preto ma radšej hneď odpíšu ako kohosi nudného a nezaujímavého...

Najviac postrádam práve tú spontánnosť - všetko mám rada zorganizované, azda preto nie som ten typ, čo by dokázal pohotovo reagovať v každej situácií, chýbala by mi príprava. Niekto mi raz povedal, že priveľa premýšľam, kým niečo urobím, dokonca i pred tým, než niečo čo i len vyslovím. Vlastne to nebol "niekto" a ten "raz" si veľmi konkrétne pamätám...

Na seminári zo psychológie sme sa totiž snažili v prvom rade poznať sami seba - lebo odtiaľ sa má vraj začať; kým nepoznáš seba, nemôžeš poznať ani iných. A na jednej hodine sme sa rozdelili na malé skupinky, ktoré si medzi sebou mali poskytovať spätné väzby - každý zo skupiny vždy povedal, čo si o tom a tom človeku myslí, ako na neho dotyčný pôsobí. A pri mne sa všetci zhodli práve na tom, že priveľa premýšľam...

A hoci som od úvodu tohto článku stihla desaťkrát zmeniť tému, o tom práve hovorím - ako nás v skutočnosti vidia iní? Pretože chápete, keby som ja nebola ja, ale niekto iný, rozhodne by som so sebou nechcela ísť na dovolenku! Mať sa dáky ten týždeň na krku? Ja by som to so sebou teda rozhodne nevydržala! >.<

A nie, to sa ani náhodou nepodceňujem alebo čo, len žasnem nad tým, ako ma musia vnímať druhí, keď miestami vyhľadávajú moju spoločnosť. Ja si prídem skôr otravnou ako zábavnou spoločníčkou. Preto z času na čas uvažujem, či pre tých ľudí nie som skôr poslednou možnou voľbou - ak nie je po ruke nik, s kým by sa mohli pofľakovať, spomenú si na mňa. Ľudia predsa (takmer) vždy majú i dákych takýchto "záložných" kamošov... Tým chcem prosto povedať, že ja, nebyť sebou, ale kýmsi iným, by som sa zaradila práve na tie spodné priečky rebríčka svojich priateľov, ktoré majú nálepku: "keď nič iné, aspoň ty".

A tým som sa tuším dostala na koreň celej tej veci... Keby som ja nebola mnou, ale niekým iným, rozhodne by som dákej slečne Adriane B. nedala šancu! Čím zisťujem, že sama patrím práve do tej skupiny ľudí, ktorých nemám rada - to sú tí, ktorí dajú na prvý dojem; ktorí si so mnou prosto odmietajú dať tú námahu, aby ma trochu viac spoznali; a radšej ma jednoducho odkopnú ako čudného, mĺkveho, suchárskeho neschopáka. Čiže to nie je priamo vo mne - že by som sa podceňovala alebo vyslovene že nemala rada. A pri tom to je vo mne - že som presne ten človek, ktorý by ma najradšej hneď odsúdil; práve ten typ, ktorý nenávidím.

Niektorí si o sebe namyslene navrávajú, akí sú machri a ako frajersky ich musí vnímať okolie. A všetci sa na nich pri tom poza chrbát smejú, že akí sú trápni! Iní si zasa pripadajú nenápadní a praobyčajní, a pri tom ich okolie zbožňuje a ich prítomnosť priam vyhľadáva. Je prosto zvláštne miestami sledovať ten rozpor medzi tým, akí si myslíme, že sme, a ako reálne navonok pôsobíme...

A niekto je prosto taký, aký je, a presne tak ho vnímajú i jeho najbližší...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 standyb standyb | Web | 11. července 2010 v 7:39 | Reagovat

vies moja draha ze to bolo prave podkopavanie samej seba...? neveris si a mas pocit ze si nicim nezaujimava....ja som  taka rovnaka....a to co opisujes mi trochu pripomina aj mna samu...ale naucila som sa z vysoka kašlat na to co si o tebe myslia iny ....spravaj sa momentalne tak ako to ty vo vyzadovanej situacii citis.....reci a myslenie inych ta nemaju co zaujimat a ked sa pri svojej rodine a priateloch a tebe srdcu blízky sama sebou tak nie je co riesit ;-)

2 standyb standyb | Web | 11. července 2010 v 7:41 | Reagovat

btw na facebooku mi vyslo ze som na 98% psychopat xD

3 Daffodil Daffodil | Web | 11. července 2010 v 11:15 | Reagovat

A vieš, že ja by som s tebou išla? :-D Nechcem tvrdiť, že ťa dokonale poznám (veď ťa poznám len z netu!), ale tá osoba, čo poznám z netu sa mi pozdáva! :D Hoci, možno ja by som dala šancu každému, lebo by som bola rada, že oni dávajú šancu mne... Tiež sa pri nových ľuďoch ťažko "odviažem" - hoci som si uvedomila, že pri chalanoch je to pre mňa jednoduchšie, ako pri babách...možno to je tým, že niektoré sa tvária dosť namyslene (hoci nie vždy aj sú, môžu len tak na prvý pohľad vyzerať)... A rozhodne som dosť zložitá povaha (alebo, ako my všetci hovoria, "blbá povaha"...neviem, že či to "blbá" je myslené ako divná, alebo ako zlá... :D) a prehnane ironická. Takže, ak sa niekto dokáže cez to preniesť, som rada. Veď každý má svoje chyby ;-)

4 Suesy Suesy | Web | 11. července 2010 v 12:29 | Reagovat

Kdesi som čítala lebo počula, že sú 4 možnosti toho, čo o nás niekto vie: 1.to čo vieme o sebe len my sami, 2. to čo o nás vedia iba iný, 3. to čo o sebe nevieme ani my sami a 4. to čo o nás nevedia iný. No ale tiež mám niekedy dojem, že ma občas ktosi niekam zavolá len ako poslednú možnosť (keď potrebujú šoféra, pretože ja nepijem, alebo keď im nikto iný nezdvíha telefón), no myslím, že aj ja to tak občas robím, teda nie naschvál, len to tak nejako vyjde. Naposledy sa mi stalo, že som sa rozprávala s jednou babou, s ktorou sme sa strašne dlho nenávideli a zrazu sme boli v jednom bare a bavili sa ako najlepšie kamarátky, tiež som neverila. A pritom je to človek, ktorému by som sa asi sama od seba neozvala a ani ona mne.

5 Polly Polly | Web | 11. července 2010 v 17:02 | Reagovat

ked si tak citam tvoj clanok, tak si hlavne vravim - vela sa riesis! neries sa tolko! xD
a k tomu ako ta vidia ini ludia napisem iba to, ako ta vidim ja - vtedy v ten piatok, ked bol taky rozfukany a bol den Blbec a vsetko aj s pocasim bolo v kybli, tak prave ty si mi spravila fajn den...
Odvtedy ta vidim ako cloveka, s ktory siri pozitivnu naladu a daju sa s nim preberat hocijake vesele veci - to je dolezite pre mna poznat aj ludi, z ktorych ide pohoda a veselost.
teba tak vidim.
takze tak.

6 Ayamee Ayamee | E-mail | 11. července 2010 v 17:09 | Reagovat

[1]: Nie, nie, nie, toto nie je že vyslovene podkopávanie samej seba, ja si o sebe skromne myslím, že hoci mám svoje chyby (ako každý), som vlastne super osoba! :D Len podotýkam, že keby ja nie som ja, tak si tú šancu prosto nedám... :D

Ale to jest pravda - treba sa vykašľať na to, čo si myslia iní. To ja vždy matke vravím, lebo ona je povaha citlivá a potom príde dáka debilná klebeta o nej či našej rodine a už je z toho v koncoch. Vždy jej pri tom poviem, že kašľať na to, čo si myslia druhí! A pri tom mne osobne, čo dávam podobné múdre reči, DOSŤ na tých druhých a tom, čo si o mne pomyslia, záleží... :-|

[2]: Veď vravím, že psychopat je v každom, v niektorom menej, v Stanke najviac :-D

[3]: Heh, len či som i v skutočnosti taká ako na nete (o čom pochybujem, na nete sa môžeš hrať na čokoľvek, aj na Ayamee :-D).

Pri chalanoch jednoduchšie? Hm, u mňa je to človek ako človek, bojím sa rovnako - to je vyslovene že antropofóbia, presne tak! :-D

Zložitá povaha... Aj ja som povaha zložitá. A "blbá povaha" v tomto prípade snáď i môže byť synonymom :D A áno, aj ja som prehnane ironická, mám také debilné vtípky, čo by mohli kadekoho uraziť, ale rozhodne to tak nemyslím... :D

[4]: Áno, áno, aj to sme sa na tej psychole učili, to s tými štyrmi sférami! Ale už si to až tak nepamätám ^///^

A tak som to asi myslela s tými "záložnými" kamošmi, že to prosto tak dáko vyjde. Lebo človek pozná kopec ľudí a niektorí z nich mu prosto sedia viac a iní menej... Preto ak sa chce ísť dakam vyvenčiť, najprv prosto volá tým svojim najobľúbenejším... Každý má dáky taký poradovník - komu zavoláš prvému a komu potom, to nie je žiaden naschvál, tak to je... :-)

7 Ayamee Ayamee | E-mail | 11. července 2010 v 17:13 | Reagovat

[5]: Ha, v tomto to asi práve je - že ja všetko prosto priveľmi riešim, ešte aj sama seba! Teda, seba práveže až tak neriešim, to ma len sem-tam prepadne taký záchvat a potom píšem takéto články. Ale človeku niekedy dobre padne, keď sa môže vykecať a potom je všetko väčšmi fajn! :-D

Jééé, vraj šíriť pozitívnu náladu! Ďakujeeem ;-)

8 standyb standyb | Web | 11. července 2010 v 18:18 | Reagovat

[6]: no vidis to ja som to vzdy vedela ze som skoro 100% psychopat xD

9 Ayamee Ayamee | E-mail | 11. července 2010 v 18:54 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama