na Blog.cz

nešný deň bol táááký krásny! Šla som totiž so slečnou Amálkou do Blavy do cestovky, vybaviť tú dovolenku. A to som musela vstávať skoro (Budík nastavený na 8:30, vstanem teda, no poviem si, že mám ešte čas, tak budík prestavím na 8:45. A o 8:45 som ho podobným štýlom prestavila na 9:00 a o 9:00 na 9:15. Ale potom som už fakt vstala. XD) a v prvej pobočke (či ako sa tomu nadáva) tej cestovky (čo bolo v Apollo centre) bol taký strašne nevrlý týpek! >.< Toto priam nenávidím - keď sa dakam (do nejakého obchodu alebo podobne) idete ohľadom niečoho informovať a oni na vás čumia ako na blázna, pretože ste fakt tak trochu stratený. Ale na to tam prosto ste - potrebujete informácie, objasnenia! No oni na vás čumia ako na toho najväčšieho kreténa pod slnkom!

eľmi dobre viem, že blogy ani zďaleka nie sú o designoch a ja ani zďaleka nie som prvotriednym grafikom. Moje zručnosti s Photoshopom sú, povedzme si to na rovinu, pomerne úbohé, no aj tak sa snažím ošacovať si blog sama (dobre, párkrát som siahla i po layoutoch iných autorov a lay blogy všeobecne rada prehliadam - kochám sa ^.^). Viete, z času na čas ma prepadne dáky graficko-kreatívny ošiaľ a musím sa vybúriť. *grin* Áno, blogy nie sú o tom, ako vyzerajú, ale o tom, čo obsahujú. No viete ako sa zvykne hovoriť - aj obal predáva. (:

echápem, prečo si v poslednej dobe kupujem takmer výlučne anglické knihy (rozumej "in English, not by Englishmen"), keď "my English sucks". A prečo si kupujem práve také knihy? Ja-rozprávanie z pohľadu teenky, ktorá stretne upíra a zamiluje sa, bla-bla-bla. Teda, spočiatku nie je isté, či je dotyčný upír (A chcete vedieť, či ním je i v skutočnosti? XD Túto recenziu som si rozpísala asi v polovici knihy, keď som bola ešte dokonale oblbnutá autorkinými hrátkami! *grin*), ale musí ním byť - o čom sa dnes píše, ak nie o upíriakoch? A tak si hlavná hrdinka dotyčného stále nepripúšťa a nepripúšťa k telu, i keď si už uvedomuje, že je "hot and sexy", ale ju to ako jedinú z celej školy netrápi. Čo znamená, že je len otázkou času, kedy skončia idylicky spolu... (Toto bol skrátený obsah, pretože sa tam celú dobu vlastne nič moc nedialo...)

Čo to je zasa za knihu, preboha?! o.O Hlavná hrdinka je mary sue s veľkým em! Akoby nestačilo, že by vedela napr. čítať myšlienky! Alebo by mohla napr. vidieť ľudskú auru! A čo taká schopnosť, kedy sa stačí niekoho dotknúť, aby o jeho živote vedela všetko? A aj také niečo, že pomocou dotyku cítiť to, čo cíti ten, koho sa dotkne, aj to by bolo riadne "cool"! Ale nie, Ever musí: A) vedieť čítať myšlienky; B) vidieť ľudskú auru a C) dotykom zisťovať vaše curriculum vitae spolu s výpisom vašich aktuálnych pocitov a to všetko v jednom! A ešte má i kamošku gothičku (s emo ofinou) a kamoša gaya a kúpeľňu s jacuzzi!

  poslednej dobe sa mi v autoškole akosi nedarí. >.< Teda, dnešná jazda konečne ako-tak ušla, ale tie dve pominulé, to bol des a hrôza! :( Veď mi robil problémy už len hlúpy rozjazd! Veď viete - vždy, keď vás zastaví červená na semafore a potom sa treba znova pohýnať... No zo dvakrát sa mi to akosi nepodarilo alebo čo - veľa plynu, málo plynu, omylom pustená spojka, aj mi to zopárkrát skapalo. A potom som už začala takmer že doslovne panikáriť pri každom rozjazde, pri každom semafore... Joj, prosto po dvakrát hrôza a des! o.O

Až dnes mi to už konečne šlo viac-menej aj fajn. Ešte stále robím miestami debilné, hlúpe kixy a pri tom by mi to už práveže malo celkom aj ísť, mala by som sa aspoň pozvoľna zlepšovať! Ale ak sa doslovne že nezhoršujem, tak iba tak stagnujem. Rawr!

Na druhej strane však musím povedať, že som zo seba bola aj viac-menej šokovaná - myslela som si, že keď ma posadia za volant, pri prvej vhodnejšej príležitosti to autom napikujem do stĺpu verejného osvetlenia, že sa prosto ani len na vozovke neudržím! Nikoho som ešte nezabila, dokonca zo mňa ani ujo inštruktor ešte nedostal infarkt (ale on je to milý ujo, aj keď mi to skôr nejde ako ide, ešte mu nepraskli nervy *grin*), auto som ešte nepokazila ani nenabúrala... Nie som na tom až tak zle, no... Len budem asi tých jázd potrebovať viac, aby som sa do toho riadne dostala. Tak zajtra držte palec! ;)

A nasleduje ešte menšia obrazová príloha, pretože hoci ja nie som žiaden fotograf, tiež mám, podobne ako slečna Tina A., obrazové články rada. (:

éma týždňa nie je zlý nápad, to nie. Len by už konečne mohla padnúť dáka normálna téma. Pretože tie doterajšie témy... Vezmite si napr. (to je čistý príklad, nič osobné či útočné) tému Beatles. Akože čože? o.O Čo mám na takú tému napísať napr. ja?! Že: "Beatles? Nepoznám, veď nie som Damen Auguste, preboha!" Áno, áno, Beatles sú nesmrteľná hudobná klasika, ich hudba možno oslovila a stále ešte oslovuje milióny ľudí, ale ja k nej nemám čo povedať. Chápete - ten, kto Beatles nadovšetko ľúbi, ten o nich s radosťou dáku tú ódu raz za čas napíše. Ale čo o nich vypotí niekto, kto si práve stiahol pesničku Naturally od Seleny Gomezovej? o.O

rebohaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa! Pred chvíľou ma bratov kamoš videl prakticky nahú... >.< Ale pochopte - som sama doma, je otrasný hic (vraj sa to píše s jotou a nie ypsilonom...), tak prečo by som na sebe nemohla mať iba spodné prádlo?! Ale potom prišiel brat a kričí po mne, že niečo chce... Tak idem na chodbu, na vrch schodiska - lebo on na mňa kričí z prízemia (a ja som vo svojej izbe na poschodí) a otrávene zavrčím: "No čo je?!" Ale on vám tam stojí ešte ten jeho kamoš! O____________________o No potom ma tam hore zbadá - viac odhalenú ako zahalenú - a rýchlo zájde za roh. Trapaaas! >.<

Ale istým spôsobom je to i hrozne komické, no lol. XD Loooooooooooool! *grin* Vlastne absolútne o nič nejde - spodné prádlo, to máte takmer ako bikiny, toho sa chlapi v lete nakukajú po kúpaliskách viac ako dosť... O nič nejde, ale aj tak sa cítim akosi rozladene... XD

I tak som tušila, že sa to raz stane! To, že ma skôr či neskôr trošku sporo odenú vymákne dáky bratov kamoš... Teda, niežeby som sa bežne premávala až tak sporo odená... Ale keď ono je taaak teplo! A toto je môj dom! Tu môžem mať oblečené čokoľvek - i hnusné staré tepláky, i iba spodné prádlo...!

Ešte raz loooooooooooool! XD

eech, som úplne že kaput! Ráno som jazdila, čo značí extrémne skoré vstávanie - o 8:00! Preto som šla spať pomerne skoro - okolo pol tretej ráno. Ale nemohla a nemohla som zaspať - to z toho hnusného hycu! >.< Dlho-predlho som sa prehadzovala v posteli, stavím sa, že určite vyše hodinu, pretože som počula kikiríkať toho renkajúceho kohúta a ten si zvykne spievať okolo štvrtej ráno! o.O

lečna Amália by chcela ísť na dovolenku, no akosi nemá s kým - každý už má leto naplánované, zájazdy k moru zarezervované a výlety sem a tam s kamošmi dohovorené. Preto sa spýtala MŇA, ako si stojím s letným plánom, a či sa tiež už niekam chystám. Chápete to? O.o Ona ma pozýva na dovolenku - brala by, keby som jej kdesi na piesočnej stredomorskej pláži robila spoločnosť práve ja. Bože, tá už musí byť ale riadne zúfalá, keď sa znížila k tomu, aby napísala MNE! Alebo žeby...?

Je priam paradoxné, ako človek vidí sám seba a ako odlišne ho vidia iní. A tým teraz nemyslím jedincov, ktorí sa zvyknú pretvarovať, preto ich takých, akými v skutočnosti sú, nepoznáte a nikdy hádam ani nespoznáte. Narážam na to, ako človek pozná sám seba a ako pôsobí na svoje okolie...

ajtra som chcela ísť so svojou Barborkou KONEČNE nakupovať - letné výpredaje + peknušká sumička z motivačného štipka na účte, veď viete. Ale asi to zostane iba pri tom chcení... :( Lebo tatino dnes odišiel niekam do tramtárie na dáku služobku či čo. A my, ako správni občania vinohradníckeho mestečka, máme i dáke tie vinohrady. Ktoré napadla dáka "úžasná" choroba ("múčnatka" či čo, dnes som to bola čeknúť s bratom - aj to som šla iba preto, lebo tým pádom som sa mohla po dlhej dobe opäť previezť na motorke ^.^), čiže to treba ísť postriekať dákou peknou chemikáliou či čo... To vždy robí tatino (za asistencie mamy a brata). Ale papá teraz nie je doma... Čiže po mne niekto (a ten niekto je veľmi konkrétny = mamina) chce, aby som im pri celom tom výlete do vinohradu asistovala JA! No pochopíte to?! Ja? Ja? JA?! o.O Aj keby som tam bola fyzicky prítomná, neviem, na čo by tá moja prítomnosť bola dobrá - čo už len JA môžem pomôcť pri striekaní vinohradu?! o.O Tak som na maminu hneď vybalila, že ale veď ja idem zajtra predsa nakupovať. A ona mi na to, že to teda nejdem! >.< Dvakrát som sa jej to pýtala, pretože som si myslela, že len tak blufuje, že predsa veľmi dobre vie, že im ja nič nepomôžem, ale to jej "nejdeš kupovať" znelo smrteľne vážne! A potom ešte začala s tým, aká som ja hnida lenivá, že nič doma nerobím, tak že ma to raz nezabije, keď budem pomáhať. A vzápätí dokonca začala, že nestíha ani navariť obed, keď musí ísť do toho vinohradu a že veď JA navarím obed... Ja netuším, či mala úpal alebo čo, ale ja predsa NEVARÍM! Ja neviem variť! Ja chcem ísť nakupovať! Bože, ja som úplne že týrané dieťa! >.< Títo asketickí rodičia! A tak som sa tešila, že budem môcť rozhadzovať peniaze! Včera som bola s kamoškou v IKEA a šli sme i cez Avion a samý výpredaj som tam videla, až mi len tak oči spárklingovali! :(

ala by som napísať recenziu na Carmillu, pretože veľa z vás na ňu bolo zvedavých. A aj ja som bola - zvedavá a plná pozitívnych očakávaní. Azda preto ma tá útla gotická novela od írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu tak sklamala - čakala som priveľa... |:

  poslednom čase sa snažím blogovať mierne zmysluplnejšie, preto pridávam veľa recenzií. A pri tom z gúglovských štatistík viem, že najčítanejšou rubrikou tu i tak je práve tento môj trápny denník! o.O Nie, tomu nechápem a nikdy ani nepochopím - ako niekoho môžu reálne zaujímať tie nudné žvásty, ktoré tu potím? Ste čudní, ľudia, ja by som to po sebe teda rozhodne nečítala! ^.^ A možno je môj život iba v poslednej dobe taký nezáživný, že tie články strácajú šťavu... Preto som sa rozhodla urobiť si toto leto menej  monotemetickým - už dva týždne sa napr. snažím zosynchronizovať s babami, aby sme vybehli do kina do Eurovei. XD

A tiež chodím venčiť psa. Vždy o siedmej večer sa nastriekam repelentom, vezmem foťák a ide sa. Len môj starodávny pes nemá žiadnu výdrž, preto sú tie prechádzky krátke (a vlastne sa mi zdá, že čoraz kratšie)... Ale i to je niečo, aspoň nesedím celý deň len doma za počítačom alebo v knihách - prosto aspoň trocha pohybu, keďže môj životný štýl je viac ako ležérny.  Bože, aká škoda, že i tých pár kamošiek, čo mám, sú až z Blavy - čo nie je zasa tak ďaleko, ale to im proto nemôžem len tak, hockedy, kedy by som mala chuť, brnknúť s tým, či neskočíme von... :(

Moja matka si však paranoidne myslí, že toho psa zrazu tak pravidelne chodievam venčiť pre dáky vyšší podozrivý dôvod typu, že sa tam hádam stretávam s dákym pohľadným garconom-cvičiteľom psov alebo čo. Hahahaha, mami, to je Viktorova telenovela, nie moja! Tej žene môžete i triliónkrát vysvetľovať, že mi ide len o tú trošku pohybu, o ten krátky pobyt na čerstvom vzduchu; ona sa stále bude podozrivo uškŕňať. Už asi viem, po kom som zdedila tú bujnú fantáziu... ^.^

ráve som dočítala pomerne krátky román Dívka dvou světů (originálne: D'un monde à l'autre) od francúzskeho spisovateľa Pierra Bottera. Natrafila som na ňu na polici v Lacných knihách - očami som preletela text z jej prebalu a následne som si prečítala prvé dve stránky. Zastavila ma totiž už nasledovná veta:

"Boletus edulis," poznamenala nahlas, protože milovala houby a také ráda mluvila latinsky.

A preto, keďže i ja by som rada hovorila po latinsky, no učebnica latinčiny, ktorú som si kúpila snáď pred rokmi, sa zaryto odmieta otvoriť ^///^, mi hlavná hrdinka knihy držanej v ruke razom prišla sympatická a titul putoval do môjho nákupného košíka.

Ale samozrejme že nešlo čisto len o latinčinu, páčila sa mi i typická namotávka z prebalu, ktorá sľubovala príjemný fantasy príbeh. A tiež som si naivne myslela, že ide iba o jednu jedinú knižku a nie napr. o trilógiu, keďže tie sú vo fantasy žánri hádam najpreferovanejšie, ak nejde rovno o mnohodielne ságy. No na prebale Dívky dvou světů sa žiadne pokračovania nespomínali, čo mi veľmi vyhovovalo - hľadala som oddych od dlhých knižných sérií, čo pomaly nemajú konca kraja. Ako som sa len mýlila...! XD

Druhá séria ma, pravdupovediac, spočiatku viac ako sklamala. Z prvej série som bola navyknutá na čosi iné! Originalitu, nápaditosť, dokonalú prepracovanosť, zmysel pre detail...! A čo mi priniesla séria druhá? KLIŠÉ!

a Heroes som sa namotala hneď, ako som zočila prvú epizódu prvej série, keď sa seriál začal prvýkrát vysielať na istej nemenovanej českej televízii. Heroes ma dokonale fascinovali od prvej až po poslednú epizódu - v telke som videla iba prvú sériu. A nedávno ma len tak napadlo, v rámci toho, že ten až jeden môj rozpozeraný, aktívne vychádzajúci (čiže každý týždeň nová epizóda) seriál má letnú pauzu, že by som si mohla pozrieť dáky "starší" seriál, pri čom som si hneď spomenula na Heroes a tak som začala sťahovať (v českom dabingu, čiže nemusím rozmýšľať cudzojazyčne, prosto úplná lenivá letná pohodka ^.^)...

Heroes aneb ľúbozvučne slovensky Hrdinovia či o nič menej ľúbozvučne česky Hrdinové je americký seriál, ktorý žánrovo spadá pod science fiction a drámu. Jeho tvorcom je geniálny Tim Kring, seriál premiéroval 25. septembra 2006 na americkej stanici NBC. Doterajšie štyri série (dohromady 77 epizód, každá po cca 43 minút) sa natáčali predovšetkým v kalifornskom Los Angeles. Aj napriek tomu, že ho NBC 14. mája 2010 zrušila (dôvody? privysoké náklady, klesajúca sledovanosť a fakt, že sa televízia chce venovať iným programom), som v predošlej vete použila slovko "doterajšie" - keďže Kring sa nechal počuť, že sa všetky podlžnosti ohľadom otvorených nejasností ešte doriešia filmom alebo mini sériou. Fanúšikom to takmer doslovne že sľúbil, tak snáď...

  poslednom čase sa mi akosi pričasto stáva, že sa vychystám na dáku tú "akciu" a nakoniec sa "nahodím" zbytočne, pretože z toho nič nie je. Tak tomu bolo v stredu, tak tomu bolo dnes, no obakrát (zaujímavé slovo, nie? že "obakrát" ^.^) som nestratila nadšenie, náladu a chuť a pôvodnú "akciu" som jednoducho nahradila nákupom kníh (resp. zabehnutím si do Martinusu po už objednané knihy). Chápete, keď sa už ráno donútim vstať RÁNO a nie poobede ako inokedy a keď sa už pol hodinu snažím namaľovať si očné linky tak, aby boli moje oči aspoň trochu symetrické, keď prosto konečne vyzerám ako človek, nepôjdem sa predsa hneď, ako sa dozviem, že sa nakoniec nemám kam chystať, prezliecť do domáceho a odmaľovať! To by celá moja námaha (a verte, že jej vyvinutie je vždy viac ako obtiažne - donútiť sa vstať, krotiť nervy, keď tie očné linky nevyzerajú a nevyzerejú rovnako! - namáhavé!) vyšla nazmar! XD