Douglas Adams: Dlhý temný súmrak bohov

21. června 2010 v 14:08 | Ayamee s recenziou-nerecenziou na knihu-neknihu |  Knižnica
R
ozhodla som sa - hádam to bol zásah tej vyššej moci, ktorá odkiaľsi pochytila dáky zvrátený zmysel pre humor -, že na Dlhý temný súmrak bohov budem písať recenziu postupne, v priebehu čítania. Dobre, nemôžem to zvaľovať na dákeho nevinného boha, preberám plnú zodpovednosť - chcela som napísať recenziu už na Holistickú detektívnu agentúru Dirka Gentlyho, ktorá je príbehom číslo jedna v tejto malej ságe svojského detektíva. Ale Adamsove knihy sú hrozne špecifické, pre mňa takmer nerecenzovateľné! Ostatne, sú to skôr knihy-neknihy, čo nie je žiadna urážka, práve naopak - Adamsove knihy nazývam "adamsovinami" a vyhradila som im reflektormi osvietený piedestál na vrchole pyramídy tej najlepšej literatúry, akú kedy tento svet (prípadne ostatné známe i neznáme svety) čítal. Pre mňa sú to skôr nadknihy a hoci neverím v boha, verím v Douglasa Adamsa (lebo Douglas Adams je môj boh!) a pevne dúfam, pevne verím, že raz hrdo prehlásim tajomné: "Stretneme sa pod Adamsom, oukej?" a niekto to aj automaticky, bez obšírneho vysvetľovania - ešte obšírnejšieho ako je tento úvod - pochopí!

Čiže dovoľte, aby sme prešli k chladničke. Vlastne pardón, chcela som povedať "k veci" - dovoľte, aby sme prešli k veci!


Celý príbeh začal mojim nadšením, že opäť, po dlhej dobe (kedy sa mi prosto nechcelo, povedzme si to otvorene) čítam Adamsa!

Potom som sa však prinútila sústrediť na "dej" a razom som sa ocitla na letisku. Ale nie tom anglickom, v ktorom za záhadných okolností vybuchol istý pult a s ním i istý terminál, ale na tom pražskom, z ktorého som minulé leto uskutočnila svoj prvý let lietadlom... Preber sa, preber sa! Donútila som i ja svoju myseľ ku koncentrácii pomyselným prepleskom!

A tak som zasa začala uvažovať, ktože je vlastne hlavným hrdinom knihy, ktorú práve čítam. Je to tá chladnička, Dirkova chladnička?! Upodozrievala som ju z toho ešte dobrých pár stránok, kým sa na scéne neobjavil Satan, Hádes či aká to háveď...

A medzitým som stále striehla, kedy spoza náhodného smetiaka (alebo rovno zo spomínanej chladničky) vyskočí ten vetchý profesor chronológie z prvej knihy Dirkovho dokonale holistického sveta. Čo sa s ním vlastne stalo, akosi si nespomínam...?

A potom prišiel ohromný záchvat smiechu nad Dirkovou úžasnou konverzáciou s Gilksom na konci šiestej kapitoly, až som sa sama sebe čudovala, ako ma mohol rozosmiať taký starý trik! Ale ďalej som sa smiala ako taký blázon!

Ktorý na mňa reálne vykukol v kapitole siedmej - ale asi sa nepatrí nazývať boha bláznom. No jeho zjavením sa na scéne to všetko razom začalo dávať aký-taký zmysel. Hoci sa to vlastne, paradoxne, skôr skomplikovalo...

Vysvitla napríklad otázka, prečo sa dielo v pôvodnom znení volá "The Long Dark Tea-Time of the Soul", keď som konečne pochopila tej narážke v slovenskom názve - Dlhý temný SÚMRAK BOHOV. A to len z toho prozaického dôvodu, že som sa nedávno takpovediac náhodne prehrabávala škandinávskou mytológiou a časť Súmraku bohov mám nabiflenú (tú, ktorá prežila v knihe, ktorú som riadne dokaličila ako decko a ktorú som teraz opäť trošku študovala kvôli vlastným príbehom). Ale v originály sa príbeh ani náhodou nevolá Súmrak bohov, ledaže by pojem "tea-time of the soul" bola akási anglicky počajená verzia tohto milého mytologického výrazu.

Nevadí, obraciam stránky ďalej...!

A trochu ma zamrzí, že to razom vyzerá, že zo žiadnej chladničky na mňa môj obľúbený profesor chronológie už nevyskočí, stále je tu len tá Kate! Ale vyzerá byť zvrátene milá (pizza!), preto mi to až tak veľmi nakoniec nevadí. A kto tu vlastne tiež ešte nie je, je tá teta sekretárka... No je tu Thor...!

Dostáva ma však iný fakt - že mám asi nabiflenú práve tu menej zaujímavú a menej podstatnú časť Súmraku bohov...

A začína ma prepadávať i pocit viny. Neprezrádzam vám toho z deja už priveľa? Mohla by som to zaklincovať spoilerovým vyhlásením, že (ak nechcete spoiler, prejdite radšej k ďalšiemu odstavcu) z tej chladničky nakoniec niekto skutočne vylezie...

Ale pravdepodobnejšie je, že vám touto recenziou-nerecenziou nehovorím absolútne nič... Douglasa si musíte asi sami prečítať. Tak hor sa smelo do toho, neoľutujete!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chaník AruShík xD Chaník AruShík xD | Web | 21. června 2010 v 20:46 | Reagovat

Zajímavý...díky za komentík...na Melody a Airi jsem samozřejmě nezapomněla,ale nějak jsem nevěděla,jak to do toho výčtu úspěchů dostat xD

2 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 21. června 2010 v 23:00 | Reagovat

[1]: Mohla si to spomenúť na konci, veď i založenie rodiny je super životný úspech, no nie :D?

3 Liliana Liliana | E-mail | Web | 8. července 2010 v 10:06 | Reagovat

pekny clanok

4 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 8. července 2010 v 23:32 | Reagovat

[3]: Každopádne ďakujem, i keď som si nie úplne istá, keďže toto je skôr také bľabotanie než recenzia :-D. Vlastne môže to byť "pekný článok" ale "pekná recenzia" asi nie... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama