Únor 2010

Sayonara

25. února 2010 v 20:16 | Ayamee sa lúči (dočasne!) |  ARCHÍV 2010


O "harudžuku" a o tom, ako lolitky nesmú byť sexi

11. února 2010 v 19:24 | A-chan |  ARCHÍV 2010
N
edávno som sa prehrabávala slovenským internetom, aby som si našla dáke schopné lolita šaty. No a hoci som našla schopné lolita šaty pre psa (nekecám!), hľadanie vhodných lolita šiat napr. pre MŇA - ktoré by boli skutočne že lolita style a ktoré by nestáli viac ako cesta okolo sveta -, také sa mi už nájsť nepodarilo. Asi som len priveľmi náročná alebo sú lolita handričky na Slovensku nedostatkovým, resp. predraženým tovarom ^___^. Nevadí, veď ja si raz dáke ušijem, prisahám! Hoci ten šijací stroj, čo som dostala na Vianoce, som odvtedy ešte ani len nezapla, hehehe ^___^.


Dobre ututlávané šialenstvo.docx

4. února 2010 v 1:13 | Tá šialená |  ARCHÍV 2010
Posledné dni sa nesú v znamení dobre ututlávaného šialenstva...


Keď Twilight, tak vanilkový

1. února 2010 v 21:54 | Ayamee po "depke" |  ARCHÍV 2010
K
onbanwa, ešte žijem! Len som akosi nemala náladu na blogovanie. A tiež chuť - keď som obiehala obľúbené blogy a komentovala, pri tejto príležitosti som zistila, že blog.cz niečo porobil s komentármi - ak ste medzi jednotlivými myšlienkami nechávali kvôli prehľadnosti voľné riadky, ak ste prosto robili odstavce, po odoslaní komentára bola z vašej poznámky len neprehľadná masa písmen, slov a viet, akoby enter prosto ani neexistoval! A predstavte si to - napísala by som nový článok, niekto by ho skomentoval a nemohol by pri tom použiť enter T___T! Teda, aj keby ho použil, na výslednom efekte by to nič nezmenilo. Hrôzostrašná predstava, nie? A potom že bloguj! ^___^

Dobre, dobre, tam to bola iba nevinná výhovorka ^___^, keďže som dúfala, verila, vedela, že ide iba o typické chvíľkové vylomeniny, ktoré na nás blog.cz z času na čas skúša, nech sa ani oni, ani my nenudia ^___^. A dnes je to už, našťastie, skutočne v poriadku. Problém bol inde...

Ľudia, ja som vám mala hrôzostrašnú náladu! Podaktorí to možno i vedia, pretože som akosi náhodne chodila práve po takých blogoch, kde sa autori sťažovali na svoju aktuálnu blbú náladu či depku a ja som im tam trúsila súcitné komentáre typu: "chápem, i ja sa cítim podobne nijako". U mňa to bola presne taká nijaká nálada... Čiže žiadne emácke samovražedné sklony, bože chráň! Vlastne, na okamih ma prepadlo nutkanie spáchať rituálnu seppuku - keď som si v návale extázy zo spozerania Howl's Moving Castle (v angličtine a pre istotu i s pochybnými anglickými titulkami) objednala knižnú predlohu tohto príbehu v prvom internetovom kníhkupectve so zahraničnou literatúrou, ktoré som našla.

< pauza na predýchanie nového rozvrhu na letný semester >