Říjen 2009

Untitled

22. října 2009 v 1:08 | Ayamee, ktorá by už mala spať ^o^ |  Ayamee, moje internetové ja
RULES:

1. Put your iTunes/Napster/Zune Player/WinAmp/etc on shuffle.
2. For each question, press the next button to get your answer.
3. YOU MUST WRITE THAT SONG NAME DOWN NO MATTER HOW SILLY IT SOUNDS!
4. Tag 10 or more friends who might enjoy doing this as well as the person you got it from.

Čiže hneď odbijem bod č. 4 - vecičku som našla u Yany (link) a rada by som ju našla i u týchto desiatich ľudkov: ... alebo kašlime na to, kto chce, nech si spraví ^___^.


Povolanie snov

20. října 2009 v 19:14 | Chorá Ayamee, ts! |  ARCHÍV 2009
Dnes som sa prvýkrát uliala z výšky. Ale iba z prednášky, z prednášky z ekonómie. Ale neviem, či sa to vlastne dá považovať za seriózne blicovanie, keďže som seriózne chorá T___T. Už cez víkend ma pobolievalo hrdlo, ale povedala som si, že to zvládnem s čajom s citrónom a medom. No dnes som sa zobudila s tým, že to jednoznačne nezvládam >.<! Sakra práca, hlúpe chrípkové obdobie, ktoré ma konečne dolapilo! A to som si myslela, že ma to tohto roku konečne obíde >.<! Neobišlo, ts! A tak si celý deň ležím, najprv u seba v posteli, potom pred telkou a Disney Channel-om ^///^. Smrkám, okolo mňa sa kopí mohyla použitých vreckoviek, ledva počujem, pretože mne to vždy chytí nielen nos, ale aj uši, keďže "nosné, učné, krčné", to máte všetko v jednom, je to dáko prepojené - minule mi to ten otorinolaryngológ aj vysvetľoval, ale počúvajte takého uja, veď už len to jeho povolanie sa pomaly nedá ani vysloviť o___O! Prosto a jednoducho - zomieram ×___×!


Fragmenty

16. října 2009 v 22:43 | Akosi nadšená Ayamee (ide víkend!) |  ARCHÍV 2009
Dnes som sa na prednáške z výpočtovej techniky konečne dostala na zúbok tomu, prečo je vlastne potrebné defragmentovať pevný disk! Teda, niečo som už tušila, predsa len ten počítač resp. notebook už dáky ten čas používam ^-^. Preto sa týmito osobnými skúsenosťami akosi prirodzene dostávam do štádia, že už kadečo počítačové, systémové... povedzme že tuším ^___^. Dnešný článok má však s počítačmi spoločné iba dva citátiky našich informatikov, nebojte ^-^! A potom nasledujú už len kadejaké útržky, fragmenty - často chcem niečo poznamenať na blog, no zabudnem na to, tak vrajsi poviem, že to šupnem do ďalšieho článku, kde sa to i tak bude tematicky istotne hodiť viac a nakoniec buď opäť zabudnem alebo sa to tiež prosto nehodí ^///^. Takže poprosím potlesk pre ten dnešný miš-maš ^o^!


O dopravných zápchach

14. října 2009 v 20:44 | Uzimená Ayamee |  ARCHÍV 2009
Ayuška-chan píše ^___^! A môžte trikrát hádať o čom ^___^! O školičkeee! Áno, áno, zasa raz ^///^! Ale začnime to trošku obšírnejšie - všimli ste si, ako sa ochladilo o.O? Kto by si nevšimol, však ^-^? Hrozné voľačo >.>! Ľudia vyťahujú čižmy a teplé vetrovky, šále a sem-tam i čiapky a rukavice. Ja osobne odo dnes už fičím na šáliku (ale musím si kúpiť nový) a rukaviciach (fajčiarske mám, Loooki ^o^) a silno zvažujem i tú čiapku. Ráno som však mala iba šál. Ale podvečer i tie rukavice... Dnes som totižto bola v škole dvakrát ^___^.

Ráno som šla do školy na deväť tridsať. Ale nešla som osem dvadsaťpäť autobusom, lež už tým o ôsmej, pretože mamina šla dačo vybaviť, tak som šla s ňou skôr. A tak si prídem do školy v čase, v ktorom by som v pohode stihla aj hodinu začínajúcu klasicky o deviatej. Mám totiž logiku, ktorá netypicky začína až o deväť tridsať ^o^. No dnes nezačala vôbec... Sedím si tam, postupne prichádzajú chalani (som jediná baba na danej hodine, buheee ^o^!), no vyučujúci sa nie a nie ukázať! Tak si píšem poviedku a chalani začínajú pozvoľna diskutovať. O tom, ako vám policajt môže udeliť pokutu, keď neprejdete cez prechod pre chodcov, ale šiknete si to len tak cez cestu. Alebo keď cez ten prechod prejdete, keď nemáte zelenú. A potom sa prešlo do Ameriky (to všetci boli v Amerike, len ja nie, ts, ts, ts >.>?!). Škoda, že si tie historky nakoniec nepamätám, boli celkom vtipné ^____^...


Jesenná (depresia) melanchólia

4. října 2009 v 21:18 | Aya-chan s konečne fungujúcou Mozillou |  ARCHÍV 2009
Minule som náhodne natrafila na akýsi blog, kde sa blogerka v jednom zo svojich aktuálnych denníkoidných príspevkov sťažovala na jesennú depresiu, ktorá ju pochytila. Jesenná depresia? - to je čo za hlúposť, vravím si. Veď jeseň je jedným z najkrásnejších ročných období, ako môže mať niekto depresiu? Prihorúce leto končí, strieda ho leto babie, rozsýpajúce cez deň pichľavé slnečné lúče, ráno a na večer vydychujúce miestami až mrazivý chlad. Kostrbaté slnko, farebné lístie, ktoré sa na vás zrazu odvšadiaľ sype a ako ohnivá dúha farbí váš doterajší sivý svet všetkými odtieňmi červenej, oranžovej a žltej. Veľké gaštany na chodníku, ukryté pomedzi lístim - aby vám jeden mohol tróniť na poličke (a verte, že mne tam jeden už dávno tróni ^___^), musíte si ho medzi nimi sami pohľadať. No a čo, že sa vám okoloidúci nechápavo prizerajú - čože to tam stvárate, čože to tam na zemi hľadáte? Nedbať na nich, máte svoj gaštan, očistíte ho, až sa blýska a už ho stískate v dlani, teplý od slnka a teraz už nasiaknutý i vašim teplom... Ľúbim jeseň a tuším by som si miesto pozerania Darie šla najradšej urobiť dáky jednoduchý jesenný design, keby sa mi skutočne chcelo a mala by som dostatočnú kreativitu... Moje naobľúbenejšie ročné obdobie! Viem, že to vravím o každom období, ktoré aktuálne nastane - na jar budem najpravdepodobnejšie prisahať, že milujem tú nekonečnú sviežosť práve sa prebúdzajúceho života a vôňu rozkvitnutých kvetín a tiež to bude svätá pravda -, ale jeseň je i tak špeciálne silný favorit...


TAKTO sa mi nechce...

3. října 2009 v 18:51 | Ayamee-chan s dokonalou očnou linkou, mucheche! |  ARCHÍV 2009
Chcela som zablogovať niečo neškoloidné, niečo filozofickejšie, niečo o mojom aktuálnom citovom rozpoložení, ktoré je všelijaké divné. Chcela som rozobrať tzv. jesennú depresiu, o ktorej existencii som doteraz ani len netušila. Chcela som sa pochváliť, že som donútila Neróna, aby po predpísanom čase spustil šetrič obrazovky, ako je to nadstavené, hoci doteraz ho veselo ignoroval... Ale už neignoruje a mne potom po ploche lietajú farebné mydlové bublinky *sparkling eyes*. Chcela som sa pochváliť, že som napálila prvých päť Harry Potter filmov a následne som konečne použila ten LightScribe či čo to je a teraz mám ono DVD krásne označené takým tým originál Harry Potter nápisom a hviezdičkami... Chcela som hovoriť o tom, ako som bola na svadbe našej kaderníčky a zhodou okolností i dcéry maminej kolegyne (malé mesto, ten Jur) a to v topánkach s vysokým podpätkom (au, nožičky moje!) a dokonalou očnou linkou (viem si namaľovať schopné očné linky, banzai!). A v neposlednej rade som chcela kecať o tom, ako neviem, čo v živote vlastne chcem, čo je tým mojim snom, za ktorým si mám krvopotne ísť... A keďže o ňom neviem, tak za ním nejdem a strácam drahocenný čas... Ale to je vlastne asi súčasť tej jesennej depresie, o ktorej to celé malo byť...