Stredne náročný terén rovná sa ľahká turistika

28. září 2009 v 21:43 | Turistka Ayamee |  ARCHÍV 2009
A to najmä v tom prípade, ak máte obuté tenisky od číňana s totálne rovnou podrážkou >.<... Kamoška krycím menom Natália ma totiž v rámci istého projektu, podporovaného Európskou úniou, včera donútila ísť na "vraj ľahký výletík". Doprava zacvakaná z fonfov EÚ, súkromný sprievodca a možnosť motať sa v horách od ôsmej ráno do šiestej večer... Vlastne reálna možnosť motania sa po horách bola podstatne kratšia - dve hodiny trvala len cesta z Jura k Súľovským vrchom a rovnaké dve treba pripočítať na návrat z oblasti Súľova do Jura... Áno, destináciou bol Náučný chodník Súľovskými vrchmi...


ayamee.blog.cz

Nie som práve turista... Ani typ, ktorý by sa hrnul na dáke skupinové (skupina totiž značí viacej ľudí pokope) výletíky ako ryba do vody. Nás ale celkovo bolo dáko do pätnásť (našťastie), a to vrátane sprievodcu a organizátorov. A mala som tam kamošku, susedku, krycím menom Emu (zhodou okolností sú Ema a Natália sestry ^___^), a ak som v cudzej spoločnosti hoc i s aspoň jednou osobou dôverne známou, potom sa v rámci danej spoločnosti celkovo necítim až tak veľmi zle, ako sa väčšinou cítim ^___^.

ayamee.blog.cz
▲ Tzv. Gotické okno.

ayamee.blog.cz

A tak som sa skoro prizabila v Súľovských vrchoch (po cca prvých troch minútach na náučnom chodníku, ktorý začína fakt že stŕmym stúpaním, som vyhlásila, že napíšem poviedku, ktorá sa bude volať Smrť v horách...). Spomínaná "ľahká turistika" podľa slečny Natálie tatižto znamenala šplhanie sa po stŕmych svahoch, kde sa vám pod nohami šmýkala suchá sypká zemina, vyhliadky do prehlbokých roklín, z ktorých sa vám točila hlava a cestu dolu i pomocou železných rebríkov... A to má Ema reálnu aerofóbiu (nechce sa mi kontrolovať, či to skutočne znamená strach z výšok). Čiže som sa v rámci spolupatričnosti neštverala na každú vyhliadku. Jednu sme odignorovali už na danom náučnom chodníku, na hrad bola pekná rada a keď som videla tú úzku cestičku pomedzi zrúcaniny, aj som si to rozmyslela, hrad-nehrad, a vybrala som sa za Emou, ktorá už šla dolu, smerom na lúku pod hradom, že tam počká na zvyšok skupiny. Tak sme ich tam potom čakali spolu, ale neprišli sme až na lúku, zľakli sme sa totiž, že sme sa stratili, tak sme našej skupinke radšej brnkli (signál ku podivu bol) a počkali si na nich, žuvajúc gumených medvedíkov a sledujúc horolezcov (Súľovské vrchy sú vraj rajom skalolezcov). Daná lúka sa inak nachádzala na úpätí kopca, na ktorom sme ich čakali, čiže asi minútku od nášho stanovišťa, no ^___^. Ale i tak sme sa tam stihli odfotiť s Jacobom, čiže... ^___^!

ayamee.blog.cz
▲ Ja a Ema. Kvôli ochrane osobných údajov suprovej kamošky však pravdepodobne túto fotku vymažem. Hoci mne sa vyhrážali, že moje fotky skončia na fejsbúku, čiiiže...

ayamee.blog.cz
▲ Ayamee so slovenským Jacobom! Neviem, čo presne je na danej informačnej ceduľke napísané, ale asi niečo v tom zmysle, že neďaleký prameň chráni dáky indián. Indián? Jacob ^___^!

Vsuvka na pár zaujímavostí o Súľovskom hrade,
ponachádzaných na Wikipédii a hradoch.sk:

Súľovský hrad bol postavený v prvej tretine 15. storočia (prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1470, kedy Matej Korvín povýšil dovtedajší hrádok na hrad) v ťažko prístupnom skalnatom teréne Súľovských vrchov. A ak vravím o ťažko prístupnom teréne, tak skutočne myslím ťažko prístupný terén - viem to, bola som predsa tam ^___-! Veď leží vo výške 557 metrov nad morom, no neznie to neprístupne o.O? A práve táto jeho zlá prístupnosť spôsobila, že nemohol mať väčší strategický význam ako obranná jednotka, bol iba článkom v signalizačnej sústave, malým pozorovacím hradom či úkrytom zemianskych a šlachtických cenností v stave ohrozenia vojnami.

ayamee.blog.cz

Hrad je zaujímavo vystavaný v skalnatom teréne medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Medzi hornou a dolnou časťou hradu je značný výškový rozdiel (14 metrov), ich spojenie zabezpečoval úzky (sotva pre jednu osobu) otvor v skale chránený padacím mostíkom. Výškový rozdiel spájalo stŕme schodisko vytesané priamo do skaly. Wow, celé to znie zaujímavo, škoda, že som tam reálne nebola, ale tá rada turistov čakajúca na prezretie si jeho rozvalín plus tá šialene úzka strmá cestička nimi vedúca ma dokonale odradili. No ešte väčšmi to odradilo moju kamošku Emu s aerofóbiou a nechcela som ju nechať v štychu, tak sme sa spolu pobrali, nech máme ten náučný chodník Súľovskými vrchmi čím skôr za sebou... Škoda, škoda... Ale pokračujme vo vecných informáciách - stavba je prispôsobená skalným útesom, v ktorých je vystavaná - samotné skaliská často tvoria hradné múry a steny. Dolný hrad pozostáva z ochrannej bašty s viacerými podlažiami, prízemná miestnosť má ešte i teraz štyri jasne viditeľné okná. Horný hrad mal pravdepodobne až osemnásť miestností. Zaujímavá bola cisterna na dažďovú vodu vytesaná priamo do skaly, ktorá je dnes zasypaná kamennými sutinami a pozorovateľna s pekným výhľadom na celé šíre okolie. Dnes už však nestojí, viditeľné sú iba jej pozostatky. Hrad prosto krásne zapadal do terénu a využíval jeho výhody, no na úkor toho mu skalnaté okolie zabraňovalo v možnosti rozširovania a prístavby nových budov...

ayamee.blog.cz
▲ Prvá (mimoriadne nekvalitná - ale ta slnko tam bolo, wrrr!) fotka zo Súľovského hradu.

A ak vás zaujímajú i majitelia hradu, tento odstavec je určený pre vás - hrad patril rodine Súľovských, no v roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval Šebastianovi Sirmiensis (pretože pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na stranu cisára). Súľovskí ho však nechceli vydať a tak začal spor, ktorý vyvrcholil tým, že hrad dal vypáliť dáky Rafael Podmanický (zaujímalo by ma, na koho strane stál...). No Sirmiensis ho následne nechal obnoviť - áno, áno, nakoniec sa k svojmu darčeku od kráľa predsa len dostal. Jeho synovia dokonca prijali meno pôvodných majiteľov hradu, čím vznikol rod Súľovský-Sirmiensis (kvapku bizarné, nie?), ktorý Súľovský hrad vlastnil až do konca feudalizmu. Pre pohodlnosť bývania v kaštieľoch v obci pod hradom (komu by sa chcelo trepať až kamsi do hôr? najmä ak išlo o šlachtu?) sa však rodina v polovici osemnásteho storočia z hradu zdekovala. Rozhádali sa, z hradu si odniesli svoje podiely majetku, až na ňom ostalo iba najzákladnejšie vybavenie a nik z rodiny tam už nebýval. Peknou perličkou však je, že už v roku 1739 mali na hrade údajne bývať až dvaja ľudia - jeden člen rodiny Sirmiensis-Súľovskí a strážnik a hájnik v jednej osobe. Čiže vidno, ako hrad pomaly strácal priazeň svojich pánov... Vojenské stráže z neho odišli v roku 1780 a odvtedy sa hrad rozpadáva. Následne ho postihlo i zemetrasenie (1858), dokonca aj ďalší požiar... Po šiestich storočiach z neho zostalo už iba niekoľko kúskov muriva nalepeného na skalách a zopár pekných kôpok kameňa...

ayamee.blog.cz
▲ A posledná ^___^.

ayamee.blog.cz
▲ Miesto krčmy šmýkľavka ^___^.

Čiže nás mikrobus po pauze v súľovskej krčme (hoci my s Emou sme radšej ako v nej oddychovali na neďalekých detských preliezkach - teda, bola tam iba šmýkľavka, ale i tá bola dosť životu nebezpečná ^___^) odviezol do Manínskej tiesňavy. Mnou bola však premenovaná na Maniakovu kotlinu a pri tejto príležitosti som vymyslela ďalšiu poviedku s príznačným názvom Smrť v Maniakovej kotline o masovom vrahovi, legende o ňom a skupine turistov, ktorú v istej kotline zastihne noc ^___^.

ayamee.blog.cz
▲ Ukážka tej strastiplnej cesty dole zo Súľovských vrchov ^___^.

ayamee.blog.cz

Nasledovala Kostolecká tiesňava a cesta domov rovnakým mikrobusom, v ktorom som takmer zaspala... Keď sme prišli do Jura, hneď som volala matke, nech mi urobí čaj, aby ma doma čakal, keď sa konečne dostavím a hladná ako vlk s dákym dobrým jedielkom zapadnem pred telku ^___^.

ayamee.blog.cz

ayamee.blog.cz
▲ Obloha nad Maniakovou tiesňavou.


Obrazová príloha je sem-tam fotená mnou, sem-tam Emou, niekoľko mojich fotiek je i na jej foťáku, no ešte sme si ich nevymenili, no tieto tu vám i tak stačia ^___^.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sɒɯoʇ sɒɯoʇ | Web | 28. září 2009 v 22:32 | Reagovat

jak stacia? nestacia! :P pekne fotkysu tu
fajn pokec,
tiez som sa chystal do tych sutrov, ale spomenul som si az v sobotu, a kedze sa dopredu zabudol ohlasit, kaslal som na to.
ten indijozo je jaka "vetva"...co by tu asi tak robili? mozno tu kedysi mal pobocku a "podnikali v zbojnictve"
to je nejaka sprostost :-D
indiani su predsa z ameriky...
(a amici zasa asi z indie)
neska som trochu mimo :-P  :-!  :-D

2 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 28. září 2009 v 22:48 | Reagovat

[1]: To je pravý slovenský indián Jakub! Fakt! :-D

Dík za pochvalu fotiek a stačia, stačia :D. Mne by sa ich totižto nechcelo nahadzovať na blog, vieš :-D. Len v tom to viazne :D.

Mal si ísť, pekne by sa ti fotilo, také fotogenické to tam bolo :D...

3 Polly Polly | Web | 29. září 2009 v 12:10 | Reagovat

wow, ten vylet vyzeral byt super..a obcas mam take one, ze by som aj sla na turu, ale akonahle ma niekto vytiahne na chodenie, tak o chvilu sa pristihnem pri tom, ze iba funim a pozeram ako striedam nohy, totalne vypnuta.. ziadne prezivanie...
takze sa ti cudujem a obdivujem tak, ze si sla, ale stalo to za to... xD

4 Cat Cat | Web | 29. září 2009 v 16:03 | Reagovat

Aj ja som tam bola, aj ja som tam bola *skanduje* Aj keď asi pred 4 rokmi, ale bola. A je to dosť namáhavý výšľap, z toho, čo si pamätám O_o

5 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 29. září 2009 v 21:12 | Reagovat

[3]: No, ja túrujem iba raz ročne a síce v lete v Tatrách. A to mi stačí :D. Ale ta som si povedala, že ide Ema, počasie je krásne, čo budem znudene doma ležať pred telkou :-D?

[4]: Ha, no vidíš! Dôkaz! A ja som vôbec nevedela, do čoho idem... Síce som to zvládla, veď to zvládli i malé trojročné deti a psy, ale mala som namále ;-)

6 spanila spanila | Web | 29. září 2009 v 22:08 | Reagovat

vyzera to tam krasne. z clanku citit pohodu aku uz dlho nie. tak to ma byt aya :) nakoniec mozno odides do tatier robit sprievodkynu?

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 29. září 2009 v 22:28 | Reagovat

[6]: Nekaz pohodu a budúce povolanie ani nespomínaj :-D. To je vo hviezdach ;-)!

A áno, dáky pohodový, oddychový článok som chcela po tých sťažovačkách na školu :-D

8 spanila spanila | Web | 30. září 2009 v 7:33 | Reagovat

nene, ja som to napisal umyselne, ak ides na tazsiu turu tak si musis najat spriehodcu vies, takze by som mal zamienku na tyzden ta uniest :D

9 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. září 2009 v 14:49 | Reagovat

[8]: Ty by si si ma chcel na týždeň prenajať? Jééé :D! Ale to neviem, neviem, či by sme neskončili ako dáki poľskí turisti, čo ich tam nonstop musia zachraňovať horskí záchranári, lebo dakde popadajú :-D. Ja som fakt len občasný turista rekreačný, čiže byť sprievodcom? Ee :-D.

Veď môžeš za mnou chodiť do knižnice! :-D :D :-P
(tú knižnicu spomínam len tak, lebo viem, že si dáko proti nej :-D)

10 jannus jannus | Web | 30. září 2009 v 16:31 | Reagovat

No, ja som bola v Súľovských skalách keď som mala... ehm... šesť? sedem? osem... ? Tak dajako... Čiže si z toho nepamätám absolútne nič. Spomínam si len, že sme tam išli ešte z mamčinou kamoškou a jej deťmi a mamča + jej kamoška sa stále sťažovali, že ideme strašne rýchlo... Takže tak.
Inak, ani ja nemám rada hromadné výlety... Stačil mi koncoročný školský výlet do Tatier, kde spolužiak spadol do horského potoka (nebol nejaký hlboký; asi tak čosi nad členky, ale bol studený >.<). Slovom, bola sranda... :-D
(P.S. teším sa na poviedky ,Smrť v horách´ a hlavne na ,Smrť v Maniakovej kotline´ ... Znie to zaujímavo... :D
a ešte P.P.P.S.: vidíš, aspoň ťa ten ,,ľahký výletík" inšpiroval ;-) :-D)

11 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. září 2009 v 16:49 | Reagovat

[10]: Áno, inšpiroval, ale či sa aj reálne dokopem k napísaniu daných vecí... Ale to s tým maniakom som fakt ku koncu výletu s Emou tak dôkladne prediskutovala, že o čom by to mohlo byť... Keby som ale vedela písať horory, nooo :-D

12 StandyB StandyB | 30. září 2009 v 21:02 | Reagovat

aya xD ver tomu ze by som sla s tebou hned ako tvoj partak na turistiku....zavidim zavidim...a ano potesi ma to ak mozem dane infosky o hrade hodit na mystery castle!! vies dobre ze som vdacna za kazdu infosku xD a este sama vas k tomu burcujem aby ste mi pomohli no nie??? dakujem dakujem a hned hodim xD

13 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 3. října 2009 v 18:32 | Reagovat

[12]: Áno, áno, dík, že si to tam dala :-D. A verím, že by si so mnou šla, veď by sme raz aj mohli dakam vybehnúť spolu do dákeho lesa k dákej peknej zrúcaninke hradu :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama