Nakuknutie do histórie, jeden z najšialenejších rímskych cisárov, Nero

1. května 2009 v 18:52 | Ayuška spoza Neruška |  Okno do sveta
N
ero, Neruško, to je ctené meno môjho najlepšieho elektronického kamaráta, môjho notebooku. Nie, nevolá sa podľa najznámejšieho Nera, ktorým bol rímsky cisár Nero, ani podľa druhého najznámejšieho Nera - toho populárneho napaľovacieho programu. Vlastne sa volá Nero podľa Zera Kiryuu, jednej z hlavných postáv anime Vampire Knight (Guilty). Ale nechcela som to nechať také okaté, tak som "Z" zmenila na "N" a voilá, na svete bol Nero! Až neskôr som si uvedomila, a to najmä vďaka dejepisu, z ktorého maturujem a snáď aj zmaturujem, že Nero bol vlastne ten neslávne slávny rímsky cisár. O ňom teraz bude reč, zo zaujímavosti som si o pánovi cisárovi niečo našla a to niečo máte tu.


Lucius Domitius Ahenobarbus, neskôr známy ako Nero Claudius Caesar Augustus Germanicus či skôr len Nero, sa narodil 15. decembra 37 v Antiu blízko Ríma ako jediný syn Gnaea Domitia Ahenobarba a Germanicovej dcéry, Caligulovej sestry, Agrippiny. Nerov otec bol násilnícky tyran, ktorý sám vyhlásil, že všetky deti z jeho manželstva s Agrippinou budú odsúdené byť nebezpečné a plné nenávisti. Hádam šťastie, že bol Nero nakoniec jedináčik... V rokoch 54 až 68 bol cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie (aneb dynastia adoptívnych cisárov).

Suetonius (rímsky historik, jeden z troch Nerových životopiscov, ešte budem spomínať) vo svojej knihe "The Lives of the Twelve Caesars", čiže v slovenčine "Životy dvanástich cisárov" alebo niečo v tom zmysle, Nera opisuje ako "priemerne vysokého, s telom škvrnitým a zapáchajúcim, vlasmi svetlo blonďavými, s rysmi tváre skôr obyčajnými, než atraktívnymi, s modrými, akosi mdlými očami, prihrubým krkom, výrazným bruchom a tenkými nohami". No podivný opis...


Múdra teta anglická wikipédia, na rozdiel od slovenského internetu, tvrdí, že podľa Suetonia bol Nerov otec obvinený z vlastizrady, cudzoložstva a incestu (so svojou sestrou Domiciou Lepidou) cisárom Tiberiom, ktorí vládol ešte pred Caligulom. No vyhol sa svojmu trestu, pretože Tiberius zomrel. Po ňom nastúpil Caligula, ktorý vládol len štyri roky, to Rimanom bohate stačilo... Vráťme sa však ešte k Nerovmu otcovi, ktorý nakoniec zomrel na edém (toto je odchýlka od slovenského internetu, ktorý deklaruje, že bol zavraždený), Nero mal vtedy tri roky. Jeho matka, Caligulova sestra Agrippina, bola následne odsúdená do vyhnanstva a malý Nero prišiel o celý svoj majetok. Nerov otec si chcel totiž nakloniť Caligulu tým, že mu v závete odkáže dve tretiny ich majetku, dúfajúc, že zbytok priapadne jeho synovi. Chamtivý cisár však zhabal celý majetok a mladého Nera dostal do nazávideniahodnej situácie. Chlapec bol nakoniec zverený do opatery svojej nie až tak bohatej tety Domitie Lepidy. Po úspechu sprisahania voči Caligulovi (Rimania toho už mali dosť, preto sa do toho oprela cisárová ochranka, termínom technikom nazývaná aj pretoriánska garda, a pre istotu nezavraždila len psychopata Caligulu, ale rovno aj celú jeho rodinu - vrátane malých detí), sa novým cisárom stáva Claudius (ktorý bol taktiež členom vyvraždenej dynastie, no pretoriáni sa nad jeho koktavosťou a kulhavosťou zľutovali, keďže ako hendikepovaný jedinec žil mimo svojej šialenej rodiny a snáď aj jej šialeného vplyvu - nakoniec aj dobre urobili, Claudius bol jedným z tých lepších rímskych cisárov, nebyť jeho podarených manželiek Messaliny a Agrippiny), Agrippinin a Caligulov strýko. Claudius rehabilitoval Agrippinu z vyhnanstva a rovnako jej navrátil rodinný majetok. Agrippina si u Claudia presadila, aby sa Nerovým učiteľom a mentorom stal Seneca, čo malo blahodárny vlpyv na jeho další vývoj. Aspoň spočiatku určite. Po tom, čo dal Claudius v 48 popraviť svoju tretiu manželku Messalinu (myslím, že to bolo pre, obrazne povedané "hárem" jej milencov, keďže ich vraj mala fakt že dosť), sa v roku 49 jeho štvrtou manželkou stala Agrippina a mladý Nero sa zasnúbil s cisárovou dcérou Octaviou, s ktorou sa oženil až v roku 53. V roku 50 sa dokonca ako Nero Claudius Caesar Drusus stal Claudiovým adoptívnym synom, aby mohol Claudiovi politicky pomáhať. V roku 51, ako štrnásťročný, bol preto vyhlásený za dospelého. Stal sa prokonzulom, vstúpil do senátu, na verejnosti sa bežne ukazoval so svojim nevlastným otcom Claudiom, dokonca sa začali raziť mince s jeho podobizňou. Ešte poznamenávam, že Octavia teda nebola jeho vlastná sestra, bola to dcéra jeho nevlastného otca Claudia a Messaliny, žiaden incest. Adopciou sa Nero stal najstarším Claudiovým synom, dedičstvo trónu malo teda oficiálne pripadnúť jemu. Agrippine sa okrem toho aj čoraz viac darilo odsúvať Claudiovho vlastného syna Britannica (z manželstva s Messalinou, Octaviin brat) do úzadia, preto bol po smrti Claudia 13. októbra 54 za cisára skutočne vyhlásený Nero. Či skôr po Claudiovej vražde, keďže sa väčšina historikov zhoduje v tom, že Agrippina dala svojho manžela otráviť, aby sa na trón mohol dostať jej synáčik Nero, pričom jeho spoluúčasť na prípadnej kráľovražde nie je dokázaná.

Nero nastúpil na trón ako šestnásťročný, bol dovtedy najmladším cisárom. Najmä prvé roky jeho vlády boli poznačené obrovským vplyvom jeho matky Agrippiny, tútora Senecu, ktorý postúpil z postu vychovávateľa na cisárovho radcu a veliteľa pretoriánov Burra. Medzi Agrippinou a Nerovými dvoma radcami sa strhol boj o vplyv nad mladým cisárom. A Agrippina začala pomaly ustupovať do úzadia... Vraví sa, že Agrippina, nielen vytláčaná Senecom a Burrom, ale aj pohnevaná so synom pre jeho milenku-otrokyňu Claudiu Acte (ktorá vystupuje vo filme o Nerovi zroku 2004 ako jeho jediná skutočná láska), sa snažila na trón dotlačiť Britannica, ako pokrvného Claudiovho syna, vtedy mal päťnásť rokov. No nestihla to, Britannicus zomrel v roku 55 počas oslavy svojej dospelosti v paláci, Nero ho dal najpravdepodobnejšie otráviť. Po jeho smrti bola Agrippina paradoxne obvinená z ohovárania Octavie a vyhostená z paláca.


Tak sa ku kormidlu naplno dostali Seneca s Burrom, ktorí dali Nerovej vláde celkom slušné smerovanie. Kariéru vladára začal veľmi príťažlivo, s výnimkou otráv jemu nepohodlných ľudí. Spočiatku bol obľúbený, tak ako medzi prostým ľudom, tak medzi senátormi. Tí sa v tomto období mohli tešiť vlastnej bezpečnosti, pretože zákon o urážke majestátu bol (dočasne) veľmi zmiernený. Nero verejne vyhlásil, že netúži po vojenských výbojoch a s pomocou dobrých diplomatov dosiahol mier s Partskou ríšou (58-64), potlačil vzburu v Británii (60-61) a Galii a zlepšil styky Ríma s Gréckom. No práve počas jeho vlády začala prvá rímsko-židovská vojna (66-70). Podarilo sa mu presadiť množstvo reforiem - znížil dane, zvýšil prídely potravín a chudobných obdaroval hydinou, dobytkom, šatstvom, dokonca i zlatom a poukážkami na pozemky. Podaktorí však tvrdia, že to nerobil zo žiadneho ľudomilstva, jednoducho túžil po popularite medzi ľuďmi, ktorú si takto istotne získaval. Vzorne si plnil svoje sudcovské povinnosti, dokonca bol proti trestu smrti - vraj raz, keď mu dali podpísať rozsudok smrti, vyhlásil: "Kiežby som nikdy nevedel písať!" Usporadúval nádherné gladiátorské hry, pri ktorých zakázal porazených gladiátorov zabíjať. Dokonca vraj vyhlasoval: "Hnusí sa mi každý deň, keď neurobím dobrý skutok." A skutočne, pre ľudí Ríma to boli šťastné dni, dokonca sa reálne uvažovalo, že sa Rím premenuje na Neropolis.

No keď si získal obľubu a upevnil svoju moc, začal vládnuť podľa svojho, mal viac času na svoje násilnícke koníčky a pijanské zábavky. Svoju rodinu, učiteľov, senátorov, hodnostárov, dvoranov dal postupne pozabíjať. Odsúdencov z nižších tried, ako aj kresťanov, hádzal v arénach šelmám, občas ich dával ukrižovať, upáliť napichnutých na koly alebo utopiť v mori. Počet týchto jeho "obetí" nikto nikdy presne nezistil, no istotne pôjde o pekne zaokrúhlené čísielko...


Pod vplyvom osobných neúspechov - hoci som nezistila, aké osobné neúspechy sú tým vlastne myslené (možno tiež plešivel ako Domicián, ktorý vydal istotne veľmi zaujímavú vedeckú publikáciu s názvom "Starostlivosť o vlasy", ktorou jednoznačne preukázal svoju veľkosť a potvrdil svoj sebou udelený titul "dominus et deus - pán a boh", no keď sa objavila plešinka, dal dielko, pre istotu, spáliť) -, však začal vládnutie čoraz väčšmi zanedbávať a svoju pozornosť presmerovával na umenie, konkrétne herectvo, spev, tanec a poéziu. Všetky tieto činnosti sa snažil robiť čo najviac profesionálne, aj keď, pravdupovediac, skutočný umelec by z neho asi nikdy nebol, napriek všetkej tej snahe v ničom extrémne nevynikal. Hlas mal vraj slabý a zastretý, v herectve bol tiež len priemerný a jeho básne doboví historici väčšinou zmietli zo stola. Napriek tomu cisár sám seba stále pokladal za najlepšieho básnika, herca, športovca, prosto za toho najlepšieho vo všetkom a toto svoje univerzálne "nadanie" sa snažil prezentovať aj verejne. Vždy musel vyhrať, jeho súperi schválne prehrávali, pretože vedeli, že ak by sa opovážili byť lepšími ako cisár, stálo by ich to život. No aj keď cisár vyhral, porazení boli niekedy odstránení - šlo predsa o elimináciu konkurencie. Počas jeho niekoľkodňových divadelných predstavení nesmel nikto opustiť amfiteáter - rovnalo sa to totiž urážke majestátu -, ak sa ľuďom už nechcelo tlieskať, predstierali, že sú mŕtvi, aby sa zo zamknutých miest, kde cisár vystupoval, dostali! Stalo sa, že jedna žena počas jeho predstavenia dokonca porodila. Nero si zaviedol aj svoj vlastný festival "Quinquennial Neronia". "Quinquennial" znamená "každých päť" - šlo o veľký festival na grécky štýl, po vzore Júlia Cézara a Augusta - prvého rímskeho cisára -, ktorý takto slávili svoje panovanie, konal sa každých päť rokov, prvý raz v roku 60 a druhý a zároveň posledný v 65. Festival mal tri časti, prvá zahŕňala hudbu, divadlo a poéziu, druhá gymnastiku, atletiku a tretia jazdu na vozoch, koňoch.

A cisár sa čoraz viac oddával hýrivému životu... Rád si napríklad vyšiel na divokú jazdu mestom, často sa zúčastňoval na veľmi štedrých hostinách a o jeho neviazanom sexuálnom živote kolovali neuveriteľné chýry. Ženy zo svojho háremu striedal s mužmi, prosté dievčatá s pokrvnými príbuznými...

V roku 59 bola Agrippina na Nerov príkaz zavraždená. Možno preto, lebo Nero sa chcel rozviesť s Octaviou pre krásku Poppinu Sabinu, a Agrippina by proti rozvodu mohla protestovať a opäť sa zastať Octavie. Čo však mnoho historikov vyvracia pre fakt, že sobáš Poppiny a Nera sa konal až v roku 62. Možno za nutnosť jej odstránenia mohli neustále komentáre na synove umelecké sklony a štýl jeho správania, ktoré boli pre Nera čoraz nepríjemnejšie... Okrem toho si Nero postupne začal paranoidne namýšľať, že Agrippina nielen pohŕda jeho umením, ale dokonca plánuje sprisahanie proti jeho maličkosti. Obával sa jej mocenských nárokov, ostatne sa aj párkrát pokúšala syna zosadiť (viď Britannica či istého Rubellia Plauta), no neviem neviem, či ju to už fakt neomrzelo, keďže už štyri roky žila v ústraní a prakticky nemala žiadnu politickú moc. Ako sa istý pán Z. na svojom blogu vyjadril, pri Nerovej matke museli stáť všetci rímski bohovia, keďže sa ju cisárovi podarilo zabiť až na piaty raz. Trikrát ju dal neúspešne otráviť, neskôr sa ju pokúsil odstrániť pomerne kreatívnejšie - potopením lode, na ktorej sa viezla. Aj to však Agrippina, akoby zázrakom, prežila, preto s ňou skoncoval nájomný vrah. Po jej smrti hrozilo, že sa vzbúria pohraničné vojská, ale nakoniec sa nič také nestalo.


V roku 62 zomrel aj Burrus. A Seneca, ktorý už nedokázal udržiavať cisára na uzde, sa radšej stiahol do úzadia. Na Burrovo miesto boli dosadení dvaja pretoriánski prefekti Faenius Rufus a Gaius Ofonius Tigellinus. Nero sa za podpory Tigellina rozviedol s Octaviou, ktorú následne popravili, a oženil sa s krásnou Poppeou Sabinou. V návale zlosti svoju druhú manželku však neskôr dokopal na smrť a to bola tehotná! Fakt neviem, čím ho mohla tak naštvať...

V 62 sa objavili aj prvé obvinenia z velezrady voči cisárovi či senátu. Pretorián Antistius mal byť popravený preto, lebo bol chorý a v takomto stave sa opovážil osloviť cisára na jednom z tých jeho nespočetných večierkov, čím ohrozil jeho zdravie, čím ohrozil samotného cisára! Fabricius Veiento bol vyhostený z Ríma po tom, čo si dovolil očierniť senát vo svojej knihe. Nero sa zbavil svojich rivalov Palla, Rubella Plata a Fausta Sullu.

Vráťme sa však k vodcovi pretoriánov Tigellinovi, ktorí podporoval cisára aj v jeho umeleckých aktivitách. Nero verejne debutoval v Neapole, neskôr sa presunul do Ríma, kde sa najprv zúčastnil pretekoch vozov, následne začal vystupovať v divadelných predstaveniach. Najmä jeho herecké výkony sa stali terčom množstva vtipov, čo nijak nepridávalo jeho narcistickému egu...

V tomto období sa rapídne vyostrila politická situácia v Ríme a to najmä kvôli zhoršeniu vzťahov medzi cisárom a senátom. Tigellinus totiž veľmi rýchlo obnovil plnú platnosť zákona o urážke majestátu, čím nanovo vypukla vlna likvidácií vplyvných rímskych občanov.

Tieto udalosti však v noci, 18. júla 64, prerušila katastrofa, keď požiar zničil veľkú časť Ríma. Podľa Tacita, ktorý požiar skutočne zažil, síce ako deväťročný, oheň horel deväť dní a kompletne zničil štnásť mestských štvrtí Ríma plus sedem poškodil. Požiar letmo spomína ešte jeden historik, ostatní vtedajší súčastníci, medzi nimi i Plutarchos, sa o ňom vôbec nezmieňujú. Vraví sa, že cisár Nero v javiskovom kostýme spieval pieseň "Sack of Ilium", čo by sa možno mohlo preložiť ako "Vrece ilia", kým si mesto horelo. Ďalšou legendou bolo, že si cisár počas požiaru hrajkal na lýre, čo Tacitus skutočne označuje za povesť, podľa neho bol cisár počas požiaru v Actiu a keď sa o ňom dozvedel, rýchlo sa ponáhľal do Ríma, aby otvoril dvere svojho paláca tým úbožiakom, ktorých domy vyhoreli. Ale možno by som sa ani nečudovala, keby taký požiar bral cisár na ľahkú váhu a strávil ho zdokonaľovaním svojho umenia, ostatne, oheň v Ríme vraj nebol až taký nezvyklý, Rím prežil ďalšie obrovské požiare v roku 69 a 80. Okamžite sa však rozšírili neodôvodnené podozrenia, že požiar založil sám Nero, aby získal priestor na výstavbu svojho nového sídla - Zlatého domu. To bolo po požiari skutočne vystavané na kopci Oppiu oproti Palatínu a malo otáčavú jedáleň a obrovské stĺporadie. Iným, tento raz už skutočne skôr prifantazijným dôvodom mala byť inšpirácia pre písanie cisárových básní - aby to cisár dokázal lepšie precítiť, zapálil si Rím, veď čo... V každom prípade, vina na tomto nešťastí sa prisúdila miestnym kresťanom, mnohých z nich dal cisár hodiť levom. Publius Cornelius Tacitus píše: "A tak Nero, zbavený tejto povesti, postavil ako vinníkov kresťanov. Christus, od ktorého ich meno bolo odvodené, bol ukrižovaný rukou Pontiusa Pilatea v období panovania Tiberia. Na dôkaz bolo odsúdených, nie toľko za obvinenie z podpaľačstva ako preto, že slúžili ako predmety k pobaveniu. Oni boli oblečení do koží a roztrhaní psami. Iní boli ukrižovaní, iní zapadli v ohni ako osvetlenie noci, keď denné svetlo prepadlo. Toto celé viedlo k pocitu súcitu, dokonca k mužom, ktorých vina zaslúžila si najviac príkladný trest. Preto boli zničení, nie pre spoločenské dobro, ale pre potešenie krutosti jednotlivca." Tacitus bol jedným z troch mužov, ktorí nám zanechali písomné pramene zo života cisára Nera, jeho curiculuum vitae zosumarizoval i Suetonius a Cassius Dio, ani jeden z nich ho nevykreslil priveľmi pozitívne, hoci zastávali názor, že bežní ľudia ho mali radi, a to najmä na východe. Čo sa ešte prenasledovania kresťanov týka, je považovaný za jedného z ich prvých prenasledovateľov. Počas jeho panovania bol ukrižovaný apoštol Peter a sťatý apoštol Pavol, nestalo sa tak však na príkaz samotného cisára.

Cisár sa však Rím snažil aj "skrášliť". Na Fóre dal postaviť svoju nadrozmernú zlatú sochu, ktorú každý deň museli obliekať podľa toho, aký outfit si na ten ktorý deň rozhodol vybrať samotný cisár. A to len poznamenávam, že počas niektorých dní sa mu zachcelo pobehovať si po Ríme len v Adamovom rúchu...


Politické nezhody v Ríme pokračovali a to najmä kvôli odhaleniam viacerých skutočných, no i domnelých sprisahaní. Ešte v roku 54 Nero sľúbil zvýšiť právomoci senátu na úroveň z čias republiky. Ale k roku 65 sa senátori sťažovali, že nemajú žiadnu moc, čo viedlo k Pisonovmu sprisahaniu. Bolo potlačené ako prvé z tých niekoľkých povstaní, jeho údajny vodca Calpurnius Pison zavraždený. Poplašné správy však neustále pribúdali a len v roku 66 musela vláda zasahovať minimálne štyrikrát, napríklad proti údajnej vzbure senátora Thrasea Paeta, ktorý bol taktiež radšej odstránený. Jeden z najodpornejších Nerových činov však jednozačne bolo, že donútil svojho tútora, veľkého stoického filozofa Senecu, k samovražde, čo nebolo nijako nezvyčajné. Nie donucovanie iných k samovražde, ale dobrovoľné samovraždy. Mnohí si radšej sami vzali život, než žiť v takej šialene neradostnej dobe...

Aj napriek všetkým týmto nepríjemným udalostiam odcestoval Nero do Grécka, kde v dramatických a športových súťažiach "okúzľoval" tamojší ľud a aj vďaka pochlebovaniu rozhodcov a organizátorov si nakoniec odniesol dohromady 1808 trofejí. Za to sa cisár rozhodol obdariť Grékov, ktorých už predtým pre ich cit k umeniu obdivoval, neslýchaným darom, keď Grécko 28. novembra 67 vyhlásil za slobodnú krajinu. Čím Grékov vlastne len zbavil povinnosti platiť dane, až toľko samostatnosti sa im dostalo. Za zmienku stojí aj to, že počas svojej neprítomnosti vraj dočasne prenechal vládu na oslobodenom otrokovi Heliovi, čo sa Rimanom istotne nepáčilo. Pre dlhú neprítomnosť cisára to tam začínalo vrieť, na čo sa Nero rozhodol vrátiť do Ríma, nezotrval tam však dlho a opäť si odskočil preč, do gréckeho Neapolu.

Postupne sa ľud začal búriť proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samému. Samoľúbeho cisára Rím a jeho provincie znášali štrnásť rokov, pohár trpezlivosti asi pretiekol. Najprv sa proti nemu vzbúrili galské légie, potom hispánske, napokon pretoriáni. Nero ušiel do Egypta, myslel si, že aspoň táto provincia mu zachová vernosť. No svojho cisára opustili samotní pretoriáni. Spolu so senátom vyhlásili Nera za nepriateľa štátu, čo sa trestalo ubitím na smrť. Nero, ktorý sa skryl v predmestskom dome jedného zo svojich prepustencov si preto radšej prepichol hrdlo dýkou, vraj mu pomohol jeho kancelár Epaphroditos. Stalo sa tak 9. júna 68. Pred smrťou sa vraj ešte naposledy stihol primerane vychváliť: "Qualis artifex pereo!", čo do našej ľúbozvučnej slovenčiny môžeme preložiť ako "Aký umelec to vo mne hynie!". Nerom vymrela júliovsko-klaudijovská dynastia, väčšinu jej zostávajúcich členov si dal odstrániť samotný Nero počas svojej krutovlády. Dynastia adoptívnych cisárov vládla devätdesiat rokov a nik za ňou netrúchlil. Po Nerovej smrti nastal zmätok, ktorý vyústil do Roku štyroch cisárov...


zdroje: en.wikipedia.org/wiki/Nero | www.tahaky-referaty.sk | zona.blog.sme.sk | www.rimskarisa.sk | www.spsh.sk/encyklopedia



 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 1. května 2009 v 19:05 | Reagovat

z toho mi vyplyva ze bol pozitkar a nenapravitelny chlap vsak chlap!!! a to som nepochopila s tym haremom on mal aj chlapov tam ci ako?...:D

2 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 1. května 2009 v 21:09 | Reagovat

Standy, ta hárem je asi čisto ženská záležitosť, ženská v zmysle, že len ženy v ňom, ale Neruš si sem-tam vraj aj s dákymi chlapcami užíval, veď čo :D. Ak ťa poplietlo to s tým Messalinniným háremom, to som myslela len obrazne, ono sa vravelo, že slečna Messalina mala veľa milencov, tak som to prirovnala rovno k háremu :D.
A mne z toho vyplýva, že to bol aj narcis, okrem toho, že to bol typický pôžitkársky chlap ;-)!

3 Polly Polly | Web | 1. května 2009 v 22:08 | Reagovat

perfektny clanok..absolutne ma zaujal..Nerom som sa nejaky cas zaoberala, k jeho zvlastnemu zivotu ma pritiahla Waltariho hrubocizna kniha "Riman Minutus"...inak, som citala, ze vraj mu pri tej samovrazde pomohol Sporus - chlapec, ktoreho si dokonca Nero zobral a nechaval ho pozivat vselijake odvary, po ktorych mu rastli prsia a viac sa podobal zene xD...Sporus sa potom zo solidarity k panovi sam tiez zabil.

4 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 1. května 2009 v 22:59 | Reagovat

Polly, dík za pochvalu, snažila som sa, prehrabala som kopu článkov slovenských, pospájala ich a nakoniec konfrontovala s vševediacou anglickou wiki, takže by mal byť pomerne dobrý, skromne poznamenávam :D. Haha, Sporus... Ja som včera v Panta Rhei videla dáku knihu o Senecovi, páčil sa mi úryvok na prebale, možno si kúpim :). Ale možno by som si aj konkrétne o Nerovi mohla dačo knižné zaobstarať, tam nájdeš viac takých bulvárnejších infošiek, viď ten tvoj Sporus :D. Inak som si chcela stiahnuť ten film z 2004, Nero, vraj ho vykresľuje ako pozitívnu postavu, čo môže byť náhodou zaujímavé :)

5 Eli Eli | Web | 2. května 2009 v 13:16 | Reagovat

Máš moc pěkný blog :))

6 Niky Niky | Web | 2. května 2009 v 14:30 | Reagovat

vyborna prace chvalim:) omlouvam se ze v posledni dobe moc nekomentuju ale nejak neni cas sedat k netu hlavne na me nezanevri

7 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 2. května 2009 v 16:13 | Reagovat

Eli, ehm, ďakujem? To sa snažím byť milá, hoci mi takéto bezduché komentáre nikdy neprídu pravdivé...

Niky, nezanevriem, neboj, no ani ty na mňa nezanevri, ani ja nemám moc času na net teraz :D. A dík za pochvalu :D.

8 tina-chan tina-chan | E-mail | Web | 3. května 2009 v 15:03 | Reagovat

AYA-chan, ja viem, ze je to odveci, no poslala som ti ja uz 6.stu kapitolku Elektry? bo ma nejako chytil zachvat pisania :D (i ked skor by ma mal chytit nejaky zachvat ucenia ^^; no to sa asi tak skoro nestane) hehe :D

9 L L | Web | 3. května 2009 v 18:18 | Reagovat

Úžasný článok. Ale trochu zložitý. xD
Zdá sa že Nero nebol ten najlepší cisár...

10 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 3. května 2009 v 22:22 | Reagovat

L, ja viem, že som to trošku moc kombinovala, no ono to bolo fakt také komplikejtid :D. Okrem toho som viackrát spomínala to isté, tuším, to ale preto, aby si čitatelia dávali veci do súvislostí, keďže to je celé také zložité... No možno práve to nakoniec plietlo, hehe :D. V každom prípade dík za pochvalu článku, na tento som fakt celkom pyšná, no... A on bol Nero skôr jeden z tých najhorších ;-).

11 L L | Web | 4. května 2009 v 19:51 | Reagovat

Musím povedat', že článok bol fakt úžasný. Akurát máme na Dejepise Rím a toto individum, tak som najmúdrejšia. xD

12 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 4. května 2009 v 21:50 | Reagovat

A to len vďaka mne, L, och, som na seba pyšná :D.

13 K K | 5. května 2009 v 8:13 | Reagovat

Máj + Kytice v druhej časti Lacných kníh na Obchodnej, tam čo sú DVD-čka len na druhej strane  :-)

14 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 5. května 2009 v 20:37 | Reagovat

[13]: Ježííííííííííš, moc dííííííík, K! :D

15 Sushi Sushi | 6. května 2009 v 17:27 | Reagovat

Z dejáku mám 4-ku, nejdem to čítať xDDD

16 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 6. května 2009 v 19:04 | Reagovat

[15]: Sushi, taká maličkosť, ako štvorka z dejáku ťa odradí :D? Tá známka ale svedčí o tom, že ťa dejepis asi neberie :D. Toto sú však také pikošky á la šibnutý cisár, to by ťa mohlo baviť :D. Vlastne je to asi pridlhé na niekoho, kto sa do toho až tak necíti :-D.

17 Something Something | 6. května 2009 v 21:54 | Reagovat

Musím pochváliť, naozaj pekne spísaný článok  :-D Určite zaujal.

18 spanila spanila | Web | 6. května 2009 v 22:04 | Reagovat

clanok citat odmietam, je prilis dlhy :)
len by ma zaujimalo co ma znamenat ten prvy obrazok... to ako tvoja praca? :D

19 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 6. května 2009 v 22:36 | Reagovat

[17]: A ja určite ďakujem, každému sa páči, ach, až som na seba aj trošku pyšná :D.

[18]: Ale, ale, že pridlhý, preto sa odmieta čítať? Ta ja odmietam odpovedať :D! Hoci neviem, či bude práve dobre, ak si budeš teraz myslieť, že tamto je práve moja kresba :-D...

20 Sushi Sushi | 7. května 2009 v 2:24 | Reagovat

No, asi tak xD skúsim to prečítať, no nič nesľubujem :D

21 Polly Polly | Web | 7. května 2009 v 11:40 | Reagovat

*mimo temy..
celkom by ma zaujimalo, co je podla tvojho brata spravanie keksika?  :D

22 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 7. května 2009 v 20:21 | Reagovat

[20]: Ale veď nemusíš, to bol len vtip :D.

[21]: Polly, veď mne offtopic nijako extrémne nevadí :-D! A to by som inak i ja rada vedela, že ako sa správa taký správny keksík :D!

23 spanila spanila | Web | 8. května 2009 v 7:59 | Reagovat

spravny keksik nekladie odpor pri jedeni...

24 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 8. května 2009 v 15:45 | Reagovat

[23]: Lol :D :-D!

25 david david | 24. března 2010 v 16:29 | Reagovat

no toto :-)  :-(  ;-)  :-D  8-O  8-)  :-?  :-x  :-P  :-|  :-!  ???  :D  [:tired:]  O_O

26 david david | 24. března 2010 v 16:30 | Reagovat

:-)  :-(  :-)  ;-)  :-)  :-D  :-)  8-O  :-)  8-)  :-)  :-?  :-)  :-x  :-)  :-x  :-)  :-P  :-)  :-|  :-)  :-!  :-)  ???  :-)  :D  :-)  [:tired:]  :-)  O_O  :-)

27 Ayamee Ayamee | 25. března 2010 v 1:22 | Reagovat

[25]: [26]: Vidím, že sa ti páčia tunajší smajlíci :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama