Postrah menom maturita

28. května 2009 v 18:24 | A |  ARCHÍV 2009
Maturantov preháňajúcich sa po našej škole (presnejšie ide o isté bratislavské gymnázium - Metodka - v mojom prípade len klasická sekcia, keďže tam máme aj francúzsku bilingválnu sekciu a osemročný gympel, a dokonca aj základnú školu!) som vždy svojim spôsobom obdivovala... Páni, že maturanti, maturita! Tá prvá skúška k dospelosti, koniec stredoškolského života... Pamätám si najmä jedno stretnutie s maturantmi, vtedy sme my písali slohy - výklady. A kopa spolužiakov si to nechala na poslednú chvíľu, čiže ak ich rovno nepísali v škole, aspoň ich tam dopisovali, veď sme mali voľnú hodinu. Podaktorí sa tým pádom na chodbe aspoň nenudili... Vtedy sa tam objavili i dáky maturanti a ochotne pomohli so správnym výberom vhodného diela hodiaceho sa na aktuálnu výkladovú tému. Vtedy ich tuším niekto zo spolužiakov pochválil, že sú riadne nadupaní. Veď skutočne boli... Okrem toho sme vždy mali (naša trieda, pretože pod palcom to každoročne má naša triedna) na starosti maturitný bufet, čiže obedy pre profesorov, preto sme sa i počas maturít aktívne motali po škole a videli sme tam pobehovať i tých vyfešákovaných maturantov... Koľká to odvaha, že maturovať! Vždy som vedela, že mňa maturita tiež raz postihne, no bude to ešte čosi trvať, prečo sa tým teda trápiť práve teraz? No ani som sa nenazdala a jedného dňa som odchádzala na vlastný akademický týždeň...


Ešte by som chcela poznamenať, že človek si akosi automaticky myslí, že maturitný ročník strávi aktívnym učením. Teda, pokiaľ je ten človek serióznym študentom a ja si dovolím tvrdiť, že som vlastne až dokonalým bifľošom, od ktorého sa taký plán priam očakáva... Z toho vyplývalo, že by som sa mala na maturity skutočne aktívne pripravovať. Čo som aj robila, no iba počas akademického týždňa... Akademický týždeň je inak šialený čas! Človek sa vkuse drtí, a čím viacej sa približuje čas jeho maturitných skúšok, tým viacej sa stresuje, že to nestíha a že to i tak absolútne nevie... Niektorí si dokonca nestihnú vypracovať všetky maturitné otázky, také som veľakrát počula... A potom si schválne vytiahne práve tú, ktorú nestihli... No ja som si akosi stihla prejsť všetko. Priznávam sa, že som posledný ročník flákala, no na písomky som sa zasa učila, najmä čo sa dejepisu a literatúry týka, takže som si skôr opakovala, zameriavala som sa na to, čo viem menej, prípadne neviem. Z matematiky sa trebalo skôr zoznámiť s tabuľkami, vlastne aj v rámci dejepisu sa trebalo skamarátiť s atlasmi... Veď tie tabuľky, rovnako ako aj atlasy, sú vlastne skvelé pomôcky, uľahčia vám to, ak ich viete správne použiť...

Ja, narozdiel od väčšiny spolužiakov, som prvú maturitnú skúšku mala až v utorok. Najprv som to brala nanajvýš pozitívne - ako deň navyše. No potom som si uvedomila, že všetci už vedia, aké to vlastne je a v tom mám zasa ja nevýhodu! Ale dôkladne som vyspovedala v pondelok poobede spolužiačky, ktoré mali prvé maturitné skúšky už za sebou... A ešte v nedeľu ma navštívil aj bratranec, ktorý maturoval vtedy, keď som ja prežívala ešte len svoj akademický týždeň. A ten sa vyjadril tak, že maturita je v podstate len taká fraška. Vraj sa síce počas svojho akademického totálne drtil, schudol päť kíl, no samotné maturity neboli až také zlé. Veď maturoval z NoSky a jediné, čo sa neučil a potom si to zákonite vytiahol, bola filozofia. Filozofii sa totiž venovali dosť v škole, povedal si, že čas bude venovať učeniu toho, čo sa nedá obkecať tak, ako dáky Sokrates, Aristoteles, Platón, Nietszche a spol... No on si vytiahol otázku "slovenská filozofia", ktorej sa ani v škole nikto nijako extrémne nevenuje. Čiže najprv len nechápavo pozeral na onú podozrivú otázku, potom komisii porozprával niečo o Konštantínovi a Metodovi a štúrovcoch, prosto to, čo vedel z dejepisu a literatúry a dal to za jedna! Ale on je inteligentný človek, ktorý sa ešte aj vykecá, prosto je mimoriadne šikovný. Vlastne si myslím, že vedieť to obkecať, sa vám na maturite extrémne zíde celkovo...

Viedla som mailovú konverzáciu s istou spolužiačkou, trošku sme aj ohovárali, musím sa priznať *blush*. Pretože vraj kopec spolužiakov, o ktorých by som to ani nepovedala, zmaturovalo na samé jednotky. Maturita totižto skutočne nie je čisto férová... Predsa len ide najmä o šťastie - ak si potiahnete práve tú tému, ktorú neviete, dopadnete možno až zle. No ak si vytiahnete práve tú, ktorú viete najlepšie, inak môžete byť aj debil-flákač, a zmaturujete na lepšiu známku ako poctivý, snaživý, inteligentný študent (tým ovšem nemyslím práve seba, hehe). No na druhej strane, ak vás profesori majú zapísaných ako dobrých študentov a vytiahnete si práve dáku tú zákernú otázku, profesor vám poväčšinou ochotne pomôže...

Z teórie však konečne prejdime ku praxi - ako to bolo konkrétne so mnou. Najskôr som mala matematiku, 8:40 ráno, utorok. Človek je najskôr mierne zmätený, keď pred zeleným stolom sedí/stojí po prvýkrát. Podarilo sa mi vytiahnuť si otázku číslo 10, čo bola veľmi krásna otázka. Z matematiky sú prvou časťou skúšky definície, ktoré ľahko nájdete v tabuľkách, keby ste si ich nepamätali. Takže to bolo celkom v poriadku. Druhá časť sú dôkazy, ja som tam mala tri trojuholníčky, čo bola bombová témička. Hoci, keď som to zadanie uvidela, vedela som, že viem, ako sa také niečo vlastne rieši, no nevedelo mi dopnúť, ako presne, len sa mi to tak marilo... No potom, keď som už stála pred tou tabuľou a kreslila som si na ňu trojuholníky, komisia videla, že mi treba trošku pomôcť, trošku aj pomohli a zrazu ma dokonale osvietilo. Aha! A už to šlo! Ťažnica na preponu v pravouhlom trojuholníku je polovica prepony, pretože talesova kružnica! Vzťah medzi výškami a stranami v akomkoľvek trojuholníku a dôkaz, že ťažnice rozdelia trojuholník na šesť piti trojuholníčkov s rovnakým obsahom! Stačilo trošku napovedať, čo profesori VŽDY ochotne urobia, a už mi to geniálne šlo! A treťou, poslednou časťou maturitnej skúšky z matemamtiky sú príklady, v mojom prípade to boli výroky, čo je jednou z najľahších vecí! Znegovať konjunkciu, disjunkciu, implikáciu, ekvivalenciu... Určiť pravdivostnú hodnotu... Nakoniec mi to vlastne celé pekne šlo! Vlastne mi to šlo vraj až krásne a skončili sme pomerne rýchlo, preto zostal čas a komisia sa chytila poslednej časti mojej maturity - výrokovej logiky. A skúste v takom strese logicky myslieť! Totálne som stroskotala, hoci teóriu som dokonale ovládala, no stresový faktor je pri maturite obrovský! Našťastie mi pani profesorka povedala: "To bolo už pomimo maturitnej otázky, veď ste to krásne vedeli, preto sme mali čas. To sme sa len tak rozprávali." Čiže z matiky som mala taký fajn pocit, hoci ono sa človek asi vždy po maturitnej odpovedi cíti akosi čudne... Na prvej skúške som inak mala so sebou aj vlastné pomôcky, hoci vám tupú, zlú ceruzku poskytnú sami ako full servis, na matematike vrátane kalkulačky...

Keďže som matematiku mala ráno a slovenčinu až poobede, ten istý deň, vybrala som sa na kávu a muffin do McDonaldu a potom som strávila hodinku-dve v neďalekom parku. To som sa ešte venovala onej slovenčine, prezerala som si vypracované otázky, listovala šikovnou maturitnou učebnicou, počúvala hudbu... Neviem vám povedať, či je lepšie sa do poslednej chvíle učiť, či na to už kašlať, no ja som si takmer vždy (v troch zo štyroch prípadoch a tá jedna výnimka mi práve nevyšla až tak dobre...) aspoň letmo preletela tie najšialenejšie veci z toho-ktorého maturitného predmetu, prosto tie, v ktorých som si nebola až taká istá.

Viete čo je inak ešte paradoxné? Keď som už sedela pred slovenčinou na chodbe a vyšiel odtiaľ môj spolužiak, s ktorým som nikdy neviedla dhšiu konverzáciu (niežeby sme sa aspoň nezdravili, ale potreba akéhokoľvek bližšieho kontaktu prosto nikdy neexistovala), zrazu sme sa začali baviť o tom, aké to bolo a dokonca mi aj poprial veľa šťastia. Samozrejme, že popriať veľa šťastia pri mature je skôr taká slušnosť, ale aj tak mi to prišlo totálne milé. Ostatne, na stránke našej školy je teraz nová možnosť tzv. triedneho chatu a tam sa o vás (hoci nie konkrétne o mňa, ja nerada chatujem, takže tam moc nechodím...) tiež počas maturít živo zaujímali spolužiaci, o ktorých by ste to možno ani nepovedali. Ostatne som bola prekvapená i tou milou konverzáciou cez maily s istou spolužiačkou, s ktorou som sa síce tiež zdravila a bavila v rámci možností a slušnosti, no inak žiaden extrémne blízky kontakt... Celkom zvláštne, ako sa vzťahy vyhrotia v krízových situáciách...

Ale vráťme sa k slovenčine, 12:20, z ktorej som si vytiahla otázku, myslím že 4? Nie som si istá, zdá sa mi, že tam bola dáka štvorka, no to je vlastne jedno, nejde o číslo, no o konkrétnu otázku, ktorou bola avantgarda a experimenty v 20. storočí. Inak, prvá otázka, ktorú vám väčšinou pri maturite položia je práve tá, či vám sadla otázka. Naša NoSkárka nám radila tváriť sa, že áno, toto je práve tá, ktorú som si chcela potiahnuť, no ja som vždy odpovedala, že áno, otázka je to celkom pekná. Dať najavo, že to neviete skôr, než vôbec začnete, by asi nebolo najinteligentnejšie. No chvastať sa, že to je vaša parketa možno tiež nie... Taký neutrál, vraj "celkom pekná otázka" je možno tou najlepšou možnosťou. Ale neviem, nie som si istá... Vráťme sa však na miesto činu! Čiže slovenčina, otázka (najpravdepodobnejšie) 4... Pri tejto príležitosti sa mi podarilo popliesť modernu s avantgardou, neuvedomiť si, na čo slúži tá prekliata interpunkcia, hoci snáď aj debil vie, že čiarky a bodky od seba oddeľujú jednotlivé myšlienky textu. No koho to v tom strese napadne? Ono vám práve také maličkosti, triviálnosti, dokážu najskôr vypadnúť... Ale náš profesor bol veľmi milý, zo slovenčiny to bola skôr taká konverzácia, rozhovor. Napriek tomu som po utorku mala pocit, že tá slovenčina nedopadla až tak dobre... Preto ma prekvapilo, keď som si na internete večer našla dve jednotky...

A nasledovala streda, môj posledný maturitný deň v zostave angličtina 12:20 a dejepis 15:20. Večer predtým som sa venovala skôr angličtine než dejepisu, hoci väčšina ľudí sa angličtinu nemienila učiť vôbec. Ako bratranec povedal, tam ide skôr o to, či sa vieš v onom jazyku dorozumieť, či nie. A konverzovať sa nedá naučiť. Čiže som sa logicky tiež neučila, len som si pozrela niečo o anglicky hovoriacich krajinách, kebyže si ich vytiahnem, plus vzdelávací systém v Anglicku/USA a na Slovensku a také tie špeciálne veci, ktoré musíš trošku aj ovládať. A dejepis som sa počas akademického učila najviac zo všetkých predmetov, preto som si ho deň predtým už len trošku preletela...

Čo je fakt paradoxné je, že z najtriviálnejšieho predmetu, čiže z angličtiny, mám jedinú dvojku! Dokonca aj strašiak dejepis dopadol na jednotku, no o tom až neskôr... Faktom je, že som konečne mala neskutočnú smolu vo výbere témy. Číslo 5 - shopping & wonders. Tie wonders ma tak vydesili, že som potom nevedela povedať ani "čašník"! Zázraky v modernej technológii som ešte obkecala - telka, net, s elektrinou boli mierne problémy, pretože tá druhá profesorka mala taký čudný prízvuk, ani som nevedela, čo sa vlastne pýta... Okrem toho sa celú dobu tvárila tak, že sa už ponáhľa na obed... Nechcem sa nijako obhajovať, no šla som posledná pred obedňajšou prestávkou a tento raz (pretože i na slovenčine som odpovedala posledná pred obedňajšou, no tam mi to prišlo skôr tak, že komisia to chcela, nechcem povedať, že len tak odfláknuť, aby si mohla konečne vydýchnuť, preto ma už brala na ľahšiu váhu, no nejako v tom zmysle mi to aj prišlo...) mi to prišlo, akoby tie tety boli už vyšťavené a zničené, tak ma chceli rýchlo, netaktne odbiť... No druhá podotázka, že čo považujem za zázrak v rámci rodiny, školy či vzťahov, na to sa mi ťažko odpovedá i v slovenčine! Že školský zázrak? Hm... A tretia otázka bola, že čo ja osobne považujem za zázrak... Tak som začala, že nad tým som nikdy nijako extrémne neuvažovala... A ony hneď že to som ale mala, keď som to dostala za maturitnú otázku. Tak som im zopakovala, že ale predtým som nad tým nikdy nijako extrémne neuvažovala... A viem, že tá odpoveď mohla vyzerať oveľa lepšie, hádam aspoň dajak takto: "My personal wonders? Well, I've never thought about it before so it was quite difficult question... But then I thought about it more carefuly and realised that life itself is a wonder... How did life show up on our planet? Our what about the universe itself?" Ale v tom strese to človeka tak rýchlo prosto nenapadne! Ja som samý stres i bez toho, aby som práve na maturite mala odpovedať na hlúpe otázky, preto ma to nenapadlo hneď, a už mi do toho začala kecať profesorka a povedala to všetko za mňa, tak mi zostalo povedať len "yes, yes and maybe also secrets of the universe like life on another planets..." Ale na tú poetickú vsuvku so "secrets of the universe" som prišla až potom, čo som doodpovedala. Tretia otázka bola ku podivu summer jobs, hoci nechápem, čo to má spoločné s obchodom alebo zázrakmi, hoci ono tá téma doslovne znie "shopping & services", čiže vlastne chápem... Tak som im povedala o svojom malom obchode, no potom sa opäť začali vypytovať na slovnú zásobu (aj v rámci tej elektriny sa pýtali na elektrospotrebiče, čo som najprv nepochopila otázke, keďže ju predniesla tá profesorka s vytrhaným a následne namaľovaným obočím, ktorá mala divný prízvuk, na ktorý som ja nebola zvyknutá, čo je ale moja chyba, že človek má divný prízvuk a už mu dôkladne nerozumiem...) a vravím, že to, čo človeku ako prvé vypadne, sú tie najväčšie triviálnosti. V tom strese som si nevedela spomenúť na iné typické letné brigády ani v slovenčine! Okrem brigád v obchodoch? Až podľa nápovied mi doplo, že baby-sitting a na čašníka po anglicky som si nevedela spomenúť ani za boha! A ešte life guard, ktorého som tiež nevedela pomenovať... No trapas ako šľak! Vlastne sa ani nečudujem tej dvojke, ktorú som za taký trapas dostala... Okrem toho sa vlastne ani neohodnocujem na čistú jendotku, čo sa anglickej konverzácie týka... Ale mohla som ju mať, aby to vysvečko vyzeralo estetickejšie, čo by so samými jedničkami vyzeralo!

Potom som čakala na profesorku, ktorá mala na starosti odovzdávanie učebníc, keďže bola na obede, a cítila som sa hrozne tupo, ako taký baka, čo neovláda ani základnú anglickú slovnú zásobu... Podivný pocit, akoby som bola totálne vymletá... Ale keďže ma čakal ešte dejepis, trebalo sa cez to rýchlo preniesť... A keďže som sa dejepisu bála ako čert kríža, hneď ma to priviedlo na iné myšlienky, trebalo si preletieť otázky, ktoré tam zvýšili podľa rozprávania tých, ktorý sa informovali o tom, čo si kto už vytiahol... Poobede predo mnou šli totižto ešte traja ľudkovia. Jedna namakaná babena, čo v písomke z celého ročníka získala 240 z 250 bodov tam mala kamošky, spolužiačky, ktoré sa chceli na jej výkon pozrieť. A tak bol dejepis prvou maturitnou skúškou, na ktorej som na chvíľu mala publikum i ja, hoci sa mi zdá, že vlastne odišli, ani som pomaly nezačala... Vráťme sa však ešte k babenke s 240 bodmi, ktorá si vytiahla osvietenstvo, Máriu Teréziu a neviem čo ešte, prosto tam ten okruh... A vraj nie že excelovala, ona nadexcelovala, to publikum jej normálne aj zatlieskalo! Po nej šla ešte jedna baba, na ňu sa tiež pozerali, tá bola tiež dobrou dejepisárkou, hoci neviem, ako presne dopadla... Keď šla ona dnu, ešte sa vrátila, vraj potrebuje pero. Na čo jej jeden z nás, čakajúcich vonku, povedal, že veď tam perá majú. No ona že to je jej pero pre šťastie. Tak som si hneď povedala, že aj ja potrebujem svoju pentelku pre šťastie, ktorú som mala iba na matike, keďže som po nej zistila, že vám písatko poskytujú automaticky. Tak si stojím vonku, v ruke zvieram Anabelu (tak sa od včera volá oná pentelka) a je mi zle! A konečne idem dnu, ťahám si otázku číslo 14... Čo je kresťanstvo v stredoveku, Franská ríša, Arábia, Byzancia a Filip IV. Pekný. Plesám! Ďakujem nie bohu, ale svojej Anabele, pretože verím, že mi priniesla šťastie (ostatne, dva najväčšie strašiaky boli práve matika a dejepis a tie šli ako po masle, a akurát na nich som mala po ruke Anabelu)! A tak sa teda pripravujem, hoci len letmo, pretože stredovek ovládam, skromne podotýkam, v podstate odpredu i odzadu... Hoci aj tu stres úradoval a zopár chybiek sa potom vlúdilo... Okrem toho som musela istú pozornosť venovať i spolužiakovi, veľkému flákačovi, čo odpovedal práve počas mojej prípravy. Ten tam ešte to publikum mal, chceli sa zasmiať. Oný spolužiak bol totižto fakt flákač... Rozum ten chalan má, keby mu nebola prednejšia zábava, cigarety, alkohol a kto vie čo všetko ešte... Myslela som si, že práve taký lajdák si ako schválne vytiahne ten staroveký Rím alebo prvú svetovú, tieto témy si tak veľmi želal... No on si vytiahol Kalvína a Nizozemskú revolúciu, čo bola otázka, ktorej sme sa na seminári ani moc nevenovali, len sme ju tak preleteli, podrobnejšie si ju bolo treba naštudovať doma. Čo logicky taký lajdáčisko neurobí, preto to nevedel... Myslela som si, že mojou nevýhodou bude fakt, že idem po človeku, ktorý našu dejepisárku tak naštve, že na mňa nebude mať už náladu. No opak bol pravdou, stále sa na ňom smiala, vraj: "Ja by som bola taká šťastná, keby si ty bol historikom! Úplne novú históriu by si písal!" Keď sme už pri tom, mňa vždy tí, čo odpovedali počas mojej prípravy, desivo rušili! Potom mi nonstop myšlienky odbiehali inam... Ale na tom dejepise netrebalo veľa prípravy, vravím, že som mala krásnu tému, to bolo moje šťastie! Kebyže mám tie novšie dejiny, možno to tiež dám, no nie až tak pekne... No ako som už povedala, aj keď som to vedela, stres robí divy! Zabudnete aj na Verdúnsku zmluvu, ktorú ovláda snáď každý! No hneď vám trkne, našťastie... Stres, vravím, že ide o stres... Bála som sa aj samotnej dejepisárky, ona je totižto taký pedant. Ku podivu však bola hrozne milá, fakt mi pomáhala, keď bolo treba. Ono totiž v strese sa vyjadriť, prečo je silný panovník dobrý panovník... No to sa vám prosto ťažko vysvetlí... Inak mi robil najväčší problém výklad historického prameňa, ale tiež mi dejepisárka pomohla. A aj tá komisia bola super! Predseda sa ma spýtal, vraj len tak pomimo, prečo bola symbolom prvých kresťanov ryba. A aj mi to vysvetlil, vraj ryba v gréčtine je tak a tak, čo sa zhoduje s iniciálkami Ježiša. Či niečo v tom zmysle... A ešte sa milá komisia krásne nasmiala na Karolkovi a jeho markách. Trošku som zaváhala pri tom, ako si delil svoju ríšu, na čo sa naša dejepisárka začala smiať, že ona to študentom vždy vysvetľuje na nemeckých markách, prosto taká pomôcka, no také študáci už nepoznajú, hoci pre ňu to nebolo tak dávno... A aj komisia sa pridala, že veď ani pre nich... Ešte som chcela poznamenať, ako sa ma predseda komisie spýtal, či je dejepis mojou poslednou skúškou a po potvrdení vyhlásil, že preto mám už právo na únavu, čo ma mierne urazilo, keďže som nebola nijako vyčerpaná, len vystresovaná!

No po dejepise mi totálne odľahlo! Neviem, či to bolo tým, že šlo o ten strašiak dejepis, či to bolo tým, že to bola vlastne moja absolútne posledná maturitná skúška, ale totálne mi odľahlo! Akoby človeku spadol kameň zo srdca, napriek tomu, že tak strašne dohnojil tú angličtinu!

Na záver ešte zhrnutie. Maturita je strašiak, ak má človek sklon ku stresovaniu, stresový nátlak na neho môže byť počas maturitného týždňa fakt veľký. A kvôli nemu môže čo to pohnojiť... Našťastie to profesori dokonale chápu, s akým stresom študent zvláda (prípadne nezvláda) maturitu, preto nie sú takí prísni. Ak vedia, že ste slušným, poctivým žiakom, ochotne vám pomôžu. Ja nie som nijako extrémne poverčivá, no na maturitu vám treba hodne šťastia, preto si pokojne, pre istotu, vezmite ten talizmam, šťastné pero či ceruzku... Ja osobne sa neprikláňam k názoru, že maturita je len taká fraška, len aby sa nepovedalo, no nemyslím si ani, že je až takým veľmý strašiakom, ako si človek sprva automaticky navráva. Jednoznačne sa dá prežiť a aj v dobrom zdraví...

Ak sa niekto čuduje, prečo sa sťažujem na dvojku z angliny, no, je tu viacero dôvodov. V prvom rade ide o triviálnosť angličtiny, je to jeden z mála maturitných predmetov, ktorý nepotrebuje takmer žiadnu predmaturitnú prípravu, dovolím si aspoň tvrdiť, že si ju nikto nijako extrémne nerobí... Preto je človek, čo dostane dvojku, tak trochu debil, nič v zlom. Vlastne ostatných anglických maturantov-dvojkárov za debilov nepovažujem, ale so sebou sa preto doslovne nebavím! Každý má totiž dáke maturitné ciele... Niekto chce prosto prejsť, hoc aj s odretými uškami, druhý chce excelovať. Ja som chcela esteticky samé jednotky! Preto som zo seba sklamaná a ešte hodnú chvíľku aj budem... Ja by som si tú týždennú dovolenku na Mallorke, čo mi daroval tatino za matury/narodky a čo ja viem čo ešte, zakázala... Hoci na druhej strane, kto by fakt odmietol Mallorku, hihi?



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Loooki Loooki | Web | 28. května 2009 v 18:52 | Reagovat

Strašné to s tebou, lebo neviem ani čo ti tu napísať :D
Vieš, že ja by som ti napísal, že buď rada, že to máš sa sebou či už s jednotkou alebo s dvojkou alebo s trojkou, ale to ťa neuspokojí.

ja neviem čo sa to s dnešnými deťmi deje preboha. Moja sestra, najvacsi grazel, nie nezne ziena zmaturovala s nenormalne dobrým percentilom, nerozumel som jej poriadne ale som sa tešil a potom sa jej spýtal, ako to dokázala (áno mozem smelo povedat, ze moja sestra nie je biflos, doteraz z anglictiny vie súvisle povedať iba helo hav hav ár jú :D :D )
A ked mi povedala,že ma z maturity 1 tak som len kukal a to maturovala B-kom, pritom mala maturovat C-kom, pretože nemala dostatok hodín z angličtiny, jedine čo si pokašlala, bola maturita z odborného predmetu, lebo to robili formou prezentácie a tá znela "Komunálny odpad a čo ďalej (alebo dako tak)" a to som jej s tým pomáhal aj ja. Ale dokaslala to preto, lebo len došla cédečko pichla do PCčka a tvárila sa ako hvézda mala nakoniec dvojku(málo toho tam povysvetlovala alebo niečo také, ale odborné predmety to sú iné veci ja neviem.) :-D
Tak som ti tu aspoň dal dlhý koment :/

2 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 28. května 2009 v 19:02 | Reagovat

[1]: Oh, Loooki, no díky za taký dlhý koment :D! Haha, správny odhad, že len ten prvý odstavec by ma neuspokojil :D. Ja síce presne neviem, čo sú tie odborné predmety, viem si len predstaviť :D. A takto aktívne si pomáhal? Možno si jej to mal aj odprezentovať, hehe :D. Asi mala ségra šťastie, no :-D

3 StandyB StandyB | Web | 28. května 2009 v 20:55 | Reagovat

Jaj zena krasne si dopadla a predsa si nespokojna?:)...ja viem zivot nie je fer a ked chces ist na vysoku tak si pis ze to 100krat viac nebude fer.....ty sa este onadavas neboj sa :D....ked ides na skusku tam nezalezi len na vedomostiach ale aj o stasti  a ci si dotycnemu profakovi sympaticka....ale koniec strasenia :)...gratulujem ti :) obidva sme boli uspesne :) a yana tiez mam z nas velku radost a nezabudni co sme si slubili ze to oslavime ....mozeme v cukrarni a pri kavicke :)

4 spanila spanila | Web | 28. května 2009 v 22:00 | Reagovat

hmm, som rad ze opat pises, ale mohla by si robit aj kratsiu verziu nie? take zhrnutie v bodoch :D

no nic, dnes sa mi nechce precitam si to zajtra :D

5 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 28. května 2009 v 22:03 | Reagovat

[4]: Kratšia verzia bola to s tým "ó máj gád, mám dvojku", tak čo sa sťažuješ! Ja som sa chcela vykecať pre potreby prípadných neskôr maturujúcich, aby presne videli, aké to asi bude! A ešte druhá vec: preboha, ako môžeš odo mňa očakávať niečo také ako stručnosť :-D?

6 Effy Effy | Web | 28. května 2009 v 22:20 | Reagovat

Ouh, ty jsi se nějak rozepsala že jsem i zapoměla co jsem chtěla okomentovat  :D  
Náhodou jsi to zvládla dobře, ten vztek tě jednou snad přejde... Tvá situace mi připoměla olympiádu z angličtiny, dostala jsem téma které neokecám v češtině, tudíž anglické verze se učitelka taky nedočkala :D  
Vídím, že i pentilku jsi pojmenovala :-)  :D   K té matice - obdiv, já s ní mám problémy a to jdu na obchodní akademii o_O
Maturita sem, maturita tam.. mě teprve čeká nástup na střední *klepe se jak osika* ... a právě jsem zjistila, že se opět neumím normálně přihlásit na spolužáky.. už zase jsem tam 2x a ještě mi to blbně  :D  :D  :D

7 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 28. května 2009 v 22:37 | Reagovat

[6]: Ale no! Človek chvíľku nemá čas na blogovanie a jeho čitatelia hneď zabudnú na siahodlhosť jeho článkov! Typickú siahodlhosť jeho článkov :D!! A áno, veď ja nevravím, že som to nezvládla dobre, no pointa je tá, že som to mohla zvládnuť i lepšie! A tú pentelku som nepomenovala ja, to jeden kamarát, hehe :D. Ja som síce dala stimul, že asi si ju pomenujem, keď mi už toľko šťastia priniesla, a on hneď vypľul, že Anabela je super meno pre pentelku, tak je to Anabela :D. A neklep sa, ono nástup na strednú nie je až taký zlý, ak si spoločenský typ a ľahko nadväzuješ nové kontakty ;). A ja ani spoločenský typ nie som a tiež som to prežila, čiže nemaj boja! :-D

8 Yamitsu Yamitsu | Web | 28. května 2009 v 23:15 | Reagovat

To nie je že čitatelia zabudajú na siahodlhý článkov, toto musí byť tvoj najdlhší článok xDxDxD Chvíľu mi trvalo kým som to prečítala, ale ja sa nesťažujem na druhej, lepšie ako nič xD Ok, už som ticho ...

Inak doteraz som bola relatívne OK s tým že mňa to čaká na rok, ale z nejakého dôvodu tento článok vo mne vzbudil, err, priskorú nervozitu? Nie, vážne, to bude strašné a s mojím šťastím (ako si popisovala, nenaučím sa jednu otázku a tú si stopercent vytiahnem!!). To bude strašné, totálny horor, možno ich prestanem pozerať lebo jeden vlastne sama onedlho zažijem. Preháňam, jasné ... som ticho xD

A tá ryba, ichtys, hej, Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ či čo to bolo, nedávno nám to vysvetľoval profesor slovenčiny lebo to dajaký spisovateľ katolíckej moderny spomenul vo svojej symbolistickej alebo surrealistickej zbierke, nepamätám ... a dajaké obkecávačky okolo toho, zrovna ma to veľmi nezaujímalo ^^

A očividne si mala celkom šťastie, až na tú dvojku, ale ku tej som sa už veľmi "povzbudivo" vyjadrila ^^ Zober si to z opačnej stránky, koniec strednej školy xD Viac nebudeš musieť počúvať spolužiačkine kecy že ona nechce Pikačua na oznamko, akoby si vlastne ty chcela xD (hoci oznamko s Pikaču by bolo LOL)

9 Loooki Loooki | Web | 28. května 2009 v 23:26 | Reagovat

Ako vraví standy, počkaj pojdes na vysoku a tam si uzijes :D :D :D

10 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 28. května 2009 v 23:48 | Reagovat

[9]: Haha, jasné :-D

A Myzu-chan, toto nie je najdlhší článok! Či? :-D A nieeeeeeeeeeee, nebuď nervózna, toto mal byť skôr povzbudivý článok :D... A áno, Pokémoni na oznamku by boli šupa... Také tablo, kde by bol každý človek dáky pokémon, no nebola by to sila :D?

11 Polly Polly | Web | 29. května 2009 v 12:24 | Reagovat

vies co?? si trdlo! gratuluju si, nekritizuj sa...si proste super!!! chod mallorcovat a pusti vsetko z hlavy!!!

12 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 29. května 2009 v 14:19 | Reagovat

[11]: No, ja vlastne viem, že som trdlo, ale aj tak si nepomôžem :D No mallorcovať idem a to asi fakt pustím jednu trápnu dvojku z hlavy :D

13 Polly Polly | Web | 30. května 2009 v 15:55 | Reagovat

AYAmee...kedze jeden dobry clovek prave upozornil mna, ja upozornujem teba: ked uz mas volno bez pisat SLOVENSKO PISE ROMAN!!! :)
http://www.slovenskopiseroman.sk/

14 Bublinka Bublinka | Web | 30. května 2009 v 22:03 | Reagovat

gratulujem ayamee

15 K K | Web | 31. května 2009 v 8:22 | Reagovat

Ty ťava, veď si dopadala priamo ukážkovo! Gratulujem!
Inak no tie obkecávačky, na blogu Rebelky som čítala, ži vytiahla český romantizmus, zarecitovala kus Mája, zamachrila Polednicou a dala to za jedna. Ja keby som si vytiahla český romantizmus zarecitujem kus Mája, zamachrujem Vodníkom a dala by som to... no za jedna asi nie, Slováci znalosť českých básní asi moc neocenie ale coš xDDDDD
Každopádne musím podotknúť jedno... ja mám z maturít stres už teraz a to kvôli nášmu dvk... dejiny výtvarnej kultúry ešte dokážem zvládať na hodinách ale robiť rozbor obrazu pred komisiou ma asi zabije... fuj...to som veľmi zvedavá na svoj maturitný report xDDDD
Takže ešte raz: super, super, super, osláv to aj za nás ostatných  ;-)

16 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 31. května 2009 v 13:27 | Reagovat

Bubli, K, veľmi pekne ďakujem za gratulejšn, ja viem, že som ťavička, keď sa sťažujem :-D... A inak, aj ja viem recitovať kus Mája! Byl pozdní máj... No dobre, tak ďalej to už neviem, hahahahahaha, pre maturu som nemala čas čítať, ale hneď začínam, buhahahahaha! A neboj, neboj, K, veď to dáš! Ono to nie je AŽ také desivé :D. Snáď to z tohto reportu tak nevyznieva :D

17 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 31. května 2009 v 15:46 | Reagovat

A aby to nevyzeralo, že Polls je od susedov, jej som odpísala na jej blog :-D!!

18 tina-chan tina-chan | E-mail | Web | 31. května 2009 v 16:44 | Reagovat

wow, takze jednotky? wow! gratulujeeem! :D som ti drzala palce, bo mala som napisane v debilnicku, ze kedy maturujes a hned od 7:30 rano, ako som dorazila do skoly som ti drzala palce! :D
ale i tak,... ako hovoris o tom strese, ja mam pocit, ze sateraz uz idem zosypat, tak neviem, co urobim pred komisiou... asi mi budu musiet volat zachranku!  O_O  
este raz, congratulations! :D

19 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 31. května 2009 v 19:30 | Reagovat

[18]: Oh, dík, ale ja som mala stupídnu dvojku z angliny, takže nemusíš až tak gratulovať! A hlavne sa nestresuj, ja si tiež poznačím tvoje matury do debilníka a držím palce, takže to dáš :D.

20 yana yana | 1. června 2009 v 11:26 | Reagovat

šesť piti trojuholníčkov

Preto je človek, čo dostane dvojku, tak trochu debil, nič v zlom.

Neviem prečo, ale na týchto dvoch veciach som sa musela nahlas zasmiať xDDDDDDDD
Tiež mám jednu 2 - ale zo Sj :(((((((
A tiež som mala dej posledný a bála sa ho najviac xD

21 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 8. června 2009 v 23:28 | Reagovat

Až také vtipné boli :D. Práve tie dve :D? A ani nevieš, v čom ich vtip spočíval :D? Veď dobre :-D! Och, tá 2 ma mrzí, asi si zle potiahla, čo? Bo ty sa v knižkách vyznáš lepšie ako ktokoľvek iný, tak iný dôvod tam byť nemohol! :D. Dejepis je hádam všeobecne najväčším strašiakom, hihi :D. Ale zvládli sme tooo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama