Čo mi film Twilight dal? Vďaka nemu viem, aká je to "nachová" farba

30. ledna 2009 v 14:55 | Ayamee, ktorej už začína byť zima |  ARCHÍV 2009
Ráno vstanem, a to je skutočne že "ráno", pretože sú len dve minúty po desiatej a počujem dáky zvuk. Bystrím sluch, čo to je? - dáka tlmená hudba! Ale aká hudba? Poviem si, že to isto iste zasa len brat ozvučuje svoju skromnú izbietku a s ňou i celý dom svojim hudobným výberom - človek, ktorý vymyslel pripojovanie hifi-veže k počítaču musel byť načistý blázon, brat na zázrak nahradenia tých shitných PC reprákov tými bombovými reproduktormi z hifi-veže s brutálne krásnym čistým zvukom prišiel a teraz, keď počúva hudbu, počujem to cez jeho zavreté dvere, celú dlhu chodbu, čo nás delí, aj cez moje zavreté dvere až do mojej izby, ach! Ale nechcela som hovoriť o zázraku basov, chcela som sa posťažovať na svoju debilitu. Pretože vysvitlo, že oná hudba mnou ráno počutá predsa len nebola bratova. Práve som si totižto doutierala v izbe prach a pri tejto činnosti som tú hudbu opäť začula. Vravím si, wtf, snáď som si nenechala celú noc zapnutý iPod, taká roztržitá predsa nie som! Ale on to bol môj iPod! Ako som ho včera večer, keď som sa vrátila z kina, mohla zabudnúť vypnúť?!


Pretože človek by si myslel, že je dostatočne vyspatý na to, aby nerobil podobné hlúposti, keď vážne uvažuje nad tým, že si vypočíta pravdepodobnosť výskytu komára anofela na Slovensku počas zimy, keďže začína mať pocit, že skutočne má tú ním prenášanú spavú nemoc (alebo anofeles nosí maláriu?), pretože viete, prečo som minulý týždeň, hoc som sa do školy prakticky nemala čo učiť a voľna som teda mala habadej, neblogovala? Lebo som celý týždeň spala! Bezprostredne po príchode do školy, mohol ísť hoc aj môj milovaný Charlie (NUMB3RS), vždy som zachrápala a spala som až do večera, aby som si mohla akurát tak jednu kriminálku pozrieť a počas reklamy v nej to prepnúť na Jetix, kde práve bežali Power Rangers a kde som počítala obrovské explózie, pred ktorými tí típkovia vo farebných trikotoch vždy uskajujú. Za jednu reklamu na Jojke, i to nie celú, lebo najprv som ju plánovala pozerať, no čumenie na tety vyťahujúce Vanish-e z kabeliek na večierkoch ma rýchlo omrzelo, tak som to presurfovala až k Jetixu, že čo tam bude, a potom ma zaujalo ono počítanie explózii. Bolo ich SEDEM, sedem gigantických výbuchov, ktoré nikdy nikomu neublížia (len ich odhodí tlaková vlnka a oni potom spomalene letia vzduchom) za jednu jojkársku reklamu! Reklamu len do toho "uvidíte", to som už prestala počítať a prepla to späť, nech zistím, či sa mi niečo z pripravovaného programu neoplatí pozerať. Minule sa pri mojom náhodnom prepnutí na Power Rangerov vyskytol i brat a akonáhle tam niečo typicky giganticky vybuchlo, začudovane sa spýtal: "To prečo tam všetko tak prehnane vybuchuje?!" Tak som ho oboznámila so svojou teóriou počítania a počítali sme spolu. Bolo ich OSEM, osem gigantických, no neškodných výbuchov počas niekoľkých záverečných minút Power Rangerov. Ale o výbuchoch som nechcela! Šlo o to, že som prosto celý týždeň prespala, a keď spím, logicky neblogujem. Kto vie, či by som skutočne nemala navštíviť dáke oddelenie exotických chorôb, už sa mi to nezdá, až toľko spať. Alebo len dospávam to ponocovávanie nad anime zo začiatku roka?

Ale chcem sa dostať k pointe, lebo mám toho veľa - okrem učenia do školy, kde ma straší najmä angličtina, je tu ešte monitor zo slovečniny, ktorý musím urobiť, poviedka zo slovenčiny, ktorú musím napísať a opäť neviem, o čom mám vlastne písať, treba mi preletieť internet, pretože na stole mi ležia tri prihlášky na vysokú, z ktorých aspoň dve treba vypísať a odoslať v priebehu budúceho týždňa, musím si teda zistiť, čo všetko, kam a ako treba posielať. A ešte musím povysávať. A úloha z matiky. A mať chuť písať Leyona. A ku podivu mám chuť kresliť mangu (čo je fakt veľmi zvláštne...). Prosto práce fúru a nič nerobím. A keď sme už pri ničnerobení, bola som s babami vo štvrtok po učení a vysvečku v kine (o ňom bude špeci odstavec) a cestou tam, som v autobuse zahlásila, že som si svoj maturitný ročník predstavovala inak aktívne. Že sa budem poctivo drtiť, a to nie preto, lebo to budú profesori vyžadovať, myslela som si, že to budem robiť aj z vlastnej iniciatívy podnietenej strachom z maturít alebo čo. Pravdu povediac mám však absolútne opačný pocit, akoby som sa práve v maturitnom ročníku začala doslovne flákať. Hoci vysvečko na to nevyzerá, mala som len dve dvojky - franina a tá sakramenská náuka o spoločnosti. Matika, seminár matika, slovina, anglina, anglina konverzácie a dejepis inak po jednotkách. Ale aj tak to flákam, aj tak to flákam...

Ale dostávame sa do kina! Konečne som sa totižto dostala s kamoškami na Twilight! A, pravdupovediac, hoci ani neviem prečo, mne sa Twilight v Brne páčil akosi viacej. Fakt neviem, čím to je, keďže ešte aj tie titulky máme v slovenských kinách ľúbozvučne české, čiže rozdiel bol len v spoločnosti (v Brne esbéčka, včera kamošky zo školy), ktorá bola v oboch prípadoch rovnako skvelá. Ale slečna Kvetoslava sa furt smiala! Aj celý pravobok kina!

Videli ste inak kinosálu plnú nadržaných pubertiačok? Ani pán premietač asi nie, pretože tesne pred začiatkom filmu, keď všetky svetlá zhasnú, všetky svetlá sa práve naopak zažali, tak vravím slečne Kvetoslave: "To sa asi tak často nevidí, plná kinosála ženských, pán premietač si na nás normálne až posvietil!" Ale bolo tam aj zopár garconov, nech zasa neklamem. Dákych asi donútili frajerky alebo kamošky. A potom tam boli tí dvaja... Ale tí boli až na konci, tak tých spomeniem až na koniec, vráťme sa k tomu, ako sa kino vysvietilo, aby si na nás pán premietač dobre posvietil, až potom to tam stmavlo a začal film. Takže sa ospravedlňujem slečne Kvetoslave, že som jej ho kazila svojimi poznámkami, ale mňa akosi v Brne fakt bavil viac. V podstate som čakala len na štyri scény v zostave: Edova záchranná akcia Belly pred tou dodávkou, baseball, bozkávacia scéna a... Ktorá bola tá štvrtá, sakra? Ak si spomeniem, dám vedieť... Takže som čakala na svoje tri/štri scény a medzitým som hláškovala. Napríklad: "To chcem tak veľa, keď chcem Jacoba s copom?!" Ale najlepšie to i tak bolo s tými chlpmi. V istom momente filmu som si totiž uvedomila, že Patizón (a patizóny nie sú chlpaté, takže žiaden patizón, ale broskyňa!) je chlpatý! A aby ste videli, aké smrteľne vážne to s tými jeho chlpmi je, tak názorná ukážka:

Scéna filmu: Patizón má vyhrnuté rukávy a je jasne vidieť, že má chlapté ruky
Scéna v kinosále: slečna Salome sa teda pýta Kvetoslavy, narážajúc na chlaptú ruku, dokonca na ňu ešte aj ukazuje prstom:

SALOMA: No nie je on chlpatý?!
A akási deva sediaca rad pred Salomou: Áno, je chlpatý.

Lol, kto by povedal, že som v tom kine bola taká hlučná? Ale tie tety pred nami boli všeobecne dáke zvláštne, tá predo mnou mala taký cop na vrchu hlavy, že som nevidela stred titulkov. Tak sa sťažujem slečne Kvetoslave a ona mi vraví, že nemám byť taká zvalená v tom kresle. Ta ksa, človek chce mať v kine pohodlie a musí sa posadiť vyššie vo svojom sedadle pre dáky chumáč vlasov! "Posuniem sa teda vyššie, no ten hnusný cop sa posunie vyššie tiež!" sťažujem sa slečne Kvetoslave, "Hrozné s tými ľuďmi, ty by si si urobila do kina fontánku?!" Ani sa nečudujem, že sa tie tety z predného radu ku nám stále otáčali...

Ako som už povedala, slečna Kvetoslava sa stále len smiala, neviem, nakoľko to ovplyvnilo moje počítanie Patizónových chlpov. Stále som jej prízvukovala, že filmová realita je podstatne odlišná od tej knižnej či reálnej skutočnosti. Veď kto to kedy videl, aby sa herci správali prirodzene, ako si to vyžaduje situácia a nie scenár? Hoci scénu, ako Edo kúše na konci Bellu, vyhlásila Kvetoslava za absolútne pridodzenú, podľa nej sa presne tak totiž tvári jej Tobiáš, keď dostane kosť. Tobiáš je taký malý piti hafan.

Potom film skončil a ja som vyhlásila, že odmietam kino opustiť, kým nedoznie posledná nota hudby podfarbujúcej titulky, pretože tá hudba je mrtne dobrá! Takže sme v kinosále zostali takmer posledné. A potom si všimnem, ako z kinosály vychádza dvojica garconov. Tak moje yaoistické ja hneď zvreští: "Aha, dvaja gayovia!" Dvojica chalanov, ktorí boli sami a dobrovoľne na niečom takom, ako je Twilight film, kde zvyšok kinosály, okrem nich dvoch, tvorila masa žien. Týmto však netvrdím, že každý chalan, čo číta Twilight, že homosexál, ani že každý chalan, čo ide na Twilight do kina, je homosexuál (ani to, že každý homosexuál číta Twilight). Homosexuálov ani neurážam - a ak to tak náhodou vyznelo, veľmi sa ospravedlňujem za nedorozumenie (a v neposlednom rade sa ospravedlňujem i tým dvom garconom v kine, že som z nich spravila homosexuálov). Len poukazujem na to, čo sa stane, ak sa prejaví yaoistické ja jednej vyšinutej pubertiačky.

A keď sme po kine vpochodovali so Panta Rhei, kde som najprv objavila slovenského Birsingra, ktorého som si nekúpila nielen preto, že som nemala 18 (či koľko) euro, ale najprv mi treba prečítať si tie dve prvé knihy, lebo ja už fakt netuším, o čom to celé vlastne je (Kvetoslava: "Pozri si film Eragon. To ti síce nepomôže, len budeš ešte viac zmätená, že o čom sa v tej knihe píše, ale..."). Potom som našla Reštauráciu na konci vesmíru, no na jej kúpu mi chýbalo osem eur (z ôsmych eur, ktoré stála). Ale potom ma slečna Kvetoslava upozorňuje: "Aha, tam je jeden z tých tvojich gayov." A ja nadšene a takmer na celé Panta Rhei skríknem: "Kde je gay?!" Ešte sa na nás tuším ten dotyčný aj pozrel. Ale tvárili sme sa s Kvetoslavou, že to sa smeje nad dákou mimoriadne zaujímavou knihou v najbližšom regále, nie nad našou abnormalitou. Ach jaj, ja šibnute úchylné yaoitsické stvorenie...

PREHLÁSENIE: Ešte raz upozorňujem na to, že týmto článkom nezhovadzujem ani Twilight ságu, ani Twilight film, ani homosexuálov. A ani chlpy. Patizón nie je chlpatý (a chlpy sú okrem toho absolútne prirodzené) až tak veľmi, aby sme ho premenovali na broskyňu. Každému to občas prosto zašibáva, má len smolu, keď je to práve na verejnosti. Čo si o mne môžu ľudia pomyslieť? Že nenávidím homosexuálov a mám silnú úchylku na chlpy? No pekne...

POZNÁMKA k titulku: Samozrejme, že mi Twilight nedal len poznanie nachovej farby. Len som sa nad ňou vtedy pozastavila, a chcela som sem vopchať aj ten môj citát. Twilight je celkovo veľmi dobrý film, mne sa páči. A páči sa mi Patizón, i s jeho chlpmi. Amen.


Idem teda vysávať, nech stihnem Charlieho. Ak sa vám chce ešte niečo čítať, prečítajte si recenziu na Twilight od slečny yaoistky, ako ju ja nazývam - to je inak komplimentný titul, nie hanlivý. Ako, ja som twilightofil, napriek tomu, že sa mi Twilight sága nevidí až na najlepšiu knihu desaťročia, má svoje muchy, ale číta sa príjemne (hoci k čítaniu trojky sa akosi nie a nie dokopať, uff). Recenzie tých skôr s negatívnym názorom ma však vždy tak rozosmejú, táto je brutálne dobrá (ešte sa mi páčila tá od slečny Shiroi na jej blogu XYZ, ktorý zrušila a s ním i moju obľúbenú recenziu, alebo tá, kde slečna začala počítať, koľkokrát akými slovami Bella ospevuje Eda).



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Myz Myz | 30. ledna 2009 v 16:40 | Reagovat

Ja som čítala pár záporných recenzií na Twilight a tiež som furt plakala od smiechu - najviac sa mi páčila myšlienka "Edward nevie čítať Belline myšlienky preto, lebo žiadne nemá." (nechcem vyznieť až príliš antitwilightovsky, ale je to celkom uveriteľné teória), alebo "Edwarda zaujíma, že nedokáže čítať jej myšlienky - ver mi, Edo, ja zízam priamo do nich a nie je tam nič čo by stálo za to", alebo (ponechám to v angličtine), "What's so sexy about cuddling someone who feels like rock?"

Ale tento článok vo mne vzbudil túžbu (túžbu zasmiať sa) konečne vidieť film / prečítať knihu, na čo sa už dlho chystám, ale ešte stále som sa ku tomu nedostala - asi preto, že si to nemám od koho požičiať, peniaze na to nevyhodím ani keby to stálo jedno euro, takže ostáva dúfať že to budú mať v knižnici, no to sa budem musieť najprv primeť aby som prehovorila ku matkinmu frajerovi aby pre mňa zašiel pozrieť sa na to do neďalekej knižnice (i tak tam hodí často, nezabije ho to), ale ešte sa nestalo že by som mu povedala takú dlhú vetu ^_^

Btw,to s tým ponocujujúcim iPodom sa mi stáva (teda nie s iPodom, ale s mp3 prehrávačom, ale na tom nezáleží) tiež. No čo, zaspávam s ľubozvučným hláskom Mama Miyana v noci a ráno sa na to budím, to pri jeho zaneprázdnenosti nemá ani jeho manželka, ha!

2 K K | Web | 30. ledna 2009 v 16:46 | Reagovat

OMG konečne niekto kto miluje Charlieho a nie jeho brata... Ako... nie že by nebol Don sexy, ale na Charlieho proste nikto nemá! xD

Twilight som začala konečne čítať aj ja a musím potvrdiť, že som Meyerovú trocha podceňovala :-) Ale trip na film ešte musím zvážiť.

3 StandyB StandyB | Web | 30. ledna 2009 v 18:56 | Reagovat

Hmmm co ti mam na to povedat? :D....ja tiez zboznujem komentovanie filmu vsak si to aj pocitila :D....a mas pravdu v brne to bolo viacej ono mozno ta nedockavost....spolocnost super ludi.....a vylet samotny :D...aaaaa este raz nedockavost...a to vazne ma az take chlpate ?...to si budem musiet vsimnut :D...inac aj ked ja som bola v ZA na to tam boli same pubertacky :D...bola som nad predpremiere :D...a len sabe baby sa fotili pred tym obrovskym plagatom...?..a ja ja som sa sfotila s wallem :D...heh

4 Willynka Willynka | Web | 30. ledna 2009 v 19:33 | Reagovat

sem asi divna ALE necetla jsem ani nevidela xD a nejak mi to nechybi uz proto ze mi pan robert pride vcelku nic moc xD a ted pride hromada fanynek a semelou me na hromadu...jinak s tema chlupama...vy nemate chlupaty ruce? to je podezrely a hodne

5 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 30. ledna 2009 v 20:22 | Reagovat

Will-chan, ja mám chlpy a nemám proti chlpom nič, to neviem prečo som nad tými jeho pár chlpami tak vystrájala :D A nie, nikto ťa neudupe, neboj :D Môžeš čítať, nečítať, byť rovno anti, mne je to jedno, každý má svoj názor a chute, nie? :D

Standy, možno to bolo v tej atmosfére, to je pravda :D A ja ako na ten film nekafrem! Len som trochu vystrájala včera (normálne je chlpatý, mňa netreba brať vážne, to som len blbla, hehe), kto vie prečo, vlastne mám teraz pocit, že som sama sebe pokazila zážitok ^___________^

K, tak Charlie je génius, nie, a to je aké brutálne plus!! Ja som Meyerovu preceňovala zasa, na to, aké to bolo ospevované ma to sklamalo. Ale keby to nebolo také ospevované, tak ma to asi práveže milo prekvapí :D

Myz-chan, ešte rátaj s tým, že musíš vystihnúť moment, kedy tú knihu nebude mať požičanú žiadna uslintaná pubertiačka :D A fakt že sú tie recenzie vtipné, nepomôžem si :D A ja som ten iPod práveže nepočúva, že by som pri ňom zaspala, ja som ho prosto zabudla vypnúť, keď som dopočúvala, takže preto ma to štve, inak by som veľmi rada zaspávala počúvajúc Mamov hlas (asi to začnem praktizovať, znie to krááásne :D)

6 Emi えみ  Emi えみ  | Web | 1. února 2009 v 1:30 | Reagovat

Zdravím Ayamee, vím že moc nekomentuju, byla práce s novým blogem ^_^"

Případy když zapomenu vypnout mp3 (ha vlastně 4) a pak čučím co kde hraje znám. Jednou se mi dokonce podařilo tu mp4 zapomenout v posteli a já šla spát, to se pak člověku zdají sny... a myslím že spavou nemoc přenáší tse tse :D

Ouh Power Rangers a jejich skákací akrobacie... matně si na to vzpomínám, myslím že to tam vážně stále jen vybuchovalo.. umění je výbuch :DD

Taky jsem si představovala letošní školní rok jinak, vlastně i ten loňský.. ovšem 8.třídu jsem proflákala pokaždé se 6 dvojkama, letos ,jen´4. My se na ty školy dostaneme, chce to věřit v to ^_^

Kluci na Twilight? Tuším v Brně bylo několi kluků- twilight fandů.... a myslím, že Rob mi kazí představu o ideálním Edovi.. to ty fotky x_X"

7 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 1. února 2009 v 2:54 | Reagovat

Som sa rozhodla, Emi, že dnes zaspávam schválne za zvukov iPodu :D Ale asi si dám len the pillows, to je taká pohodová hudbička, pri dákych rýchlovkách by som ja asi nezaspala :D Umenie je výbuch, výbuch je umenie :D Áno, áno, sú a Twilight fandovia mužského pohlavia (ktorí nie sú gayovia), to bol len yaoistický záchvat, fakt sa všetkým chlapcom hlboko vysoko ospravedlňujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama