29/12/08 | Epos a či elégia na samotu?

29. prosince 2008 v 19:02 | Dákym Bennym rozrušená Ayamee, napíšte mu niekto za mňa výhražný mail! |  ARCHÍV 2007 & 2008
Možno ľudia pociťujú potrebu pomenovávať neživé predmety zo svojho okolia preto, že sú osamelí (a možno sú len šialení). No ak majú okolo seba Yuukiho, Nyu-Nyu, Nera a Salwina, nielen svoj mobil, MP3 prehrávač, počítač a vypelichanú (gomene, Salwin, ale takto to vyznie pôsobilejšie) plyšovú korytnačku, cítia sa menej sami...


Boli doby, keď som bola sama a túžila som po spoločnosti viac, ako po čomkoľvek inom na svete. Túžila som po tom byť aspoň na malú chvíľu stredobodom dobrej spoločnosti, mať nekonečnú fúru kamošov. Kvapku nereálne pre moju mierne antropofobickú náturu... Čím viacej ľudí a čím menej ich poznám, tým som utiahnutejšia. Mám rada hlučné partie, ktorých môžem byť členom, či skôr tichým pozorovateľom v nich - počúvať a smiať sa na prednášaných vtipoch, keď tak, sem-tam streliť dáku trefnú poznámku. No hlučná budem len a len v takej spoločnosti, ktorá bude pomenšia a ktorú budem dokonale poznať už akú-takú dobu. A preto, aká som, aká nezábavná poväčšinou na verejnosti som, sa mi spoločnosť akosi začala vyhýbať a ja som sa automaticky začala vyhýbať jej.

A keď človek roky žije viac-menej sám, keď na spoločenské akcie vytiahne päty z bezpečia svojho domova len raz za čas, myslíte si, že si na tú samotu dokonale nezvykne? Že si nezvykne o kope priateľov (tým nevravím, že nemám absolútne žiadnych priateľov, len ich nemám kopu, ako podaktorí obľúbenci, ostatne, vzťahy tak hladko nadväzovať predsa len neviem, viď vyššie spomínaná ostýchavosť), ktorí by ho mali úprimne, a dobre, možno i trochu menej úprimne, radi iba snívať? Sníva, vysníva si svoj dokonalý snový svet, a v tom mojom prípade to bol aj svet poviedkový - tým, že ho máte na papiery a nielen v hlave, ktorú máte až v oblakoch, je predsa len o čosi viac pre vás skutočný. A keď ho chce niekto prebudiť do skutočnosti, o ktorej doteraz len sníval, zrútiť mu dokonalé vysnívané kráľovstvo a vtiahnuť ho do jeho skutočného prevedenia v reálnom svete, ktoré však nikdy nemôže byť rovnako dokonalé ako sen, veď sny sú už len z princípu krajšie ako skutočnosť... Myslíte si, že sa dá len tak ľahko zobudiť do krutej reality, hoc práve o takej realite vždy sníval? Možno sa totiž jeho sny časom zmenili, ani si to sám nevšimol. Možno už nepotrebuje pozornosť más, možno už vyhľadáva samotu... Nie možno, ale určite, na samotu je prosto dostatočne zvyknutý, len občasné vytiahnutie prstov na verejnosť mu bohate stačí.

Nechcem tým povedať, že na akcie so svojimi drahomilovanými kamarátkami či drahomilovaným esbéčkami (tým neoddeľujem svojich priateľov a svoje esbéčka, v skratke SB je len to priateľstvo už raz zakomponované - "spriatelené blogy") sa neteším ako malé dieťa na dlhoočakávaný darček skrytý pod vetvičkami jagavého vianočného stromčeka alebo, ako ja rada hovorím, ako snehuliak na zimu. Nechcem tým povedať, že priam fňukám, keď s nimi "musím" (viete, prečo úvodzovky, lebo ja nemusím, ja chcem) vytiahnuť päty na verejnú verejnosť, do ich milej spoločnosti. Prosto a jednoducho, ja som naučená na samotu, ktorú sem-tam naruší príjemná spoločenská akcia s najdrahšími...

Možno si to mnohí milovníci a vyhľadávači spoločnosti ani nevedia predstaviť, ale je to jednoducho tak. Tak, ako ľúbim svoju rodinu a svojich priateľov, tak ľúbim i samotu, zvykla som si na ňu, zaľúbila som sa i do nej...

Ako správny otaku, sedím si sama celé dni i noci vo svojom skromnom príbytku a čučím na anime. Ako správny pisálek, sedím si sama celé dni i noci vo svojom skromnom príbytku a topím sa vo vlastných slovách. Ako správny bloger, sedím si sama celé dni i noci vo svojom skromnom príbytku a ťukám si nezmyselne do klávesnice. Ako správny nihilista, sedím si sama celé dni i noci vo svojom skromnom príbytku a nerobím nič, okrem rojčenia nad nesmrteľnosťou chrústa (inak netuším, prečo sa používa práve spojenie "premýšať nad nesmrteľnosťou chrústa", ja napríklad reálne vážne dumám nad nesmrteľnosťou knižných a seriálových postáv, ktoré v knihe či v seriály zomrú - pretože zomrú presne toľkokrát, koľkokrát si ich smrť prečítame či pozrieme a ak sa rozhodneme nabudúce prestať čítať či pozerať, pred ich smrťou, jednoducho nezomrú - nie je to tiež druh akejsi bizardnej nesmrteľnosti?). Tým nechcem, samozrejme, povedať, že život správneho otaku, správneho pisálka, správneho blogera, správneho nihilistu (hoci nihilistu možno hej) má byť preplnený nudnou samotou, to som, typicky pre seba, trošku (dosť) prehnala.

Každý ale potrebuje aspoň trošičku času čisto sám na seba, ja som si ho zvykla potrebovať viac a viac, až ho teraz potrebujem veľa... A na čo si sama viac-menej dobrovoľne (hoci príčina tejto dobrovoľnosti bolo moje vyčleňovanie z každého kolektívu, hoci i za to som si mohla sama, keďže som bola taká, aká som bola a aká stále som) zvyknem (a mohla som aj proti tomu zvyku predsa protestovať...), za to si sama môžem. A ja sa nesťažujem ...

Dobre, miestami sa za to na seba aj hnevám, za tú svoju apatiu voči riešeniu tohto môjho "problému"... Bojovať však sama so sebou, to je v mojom prípade, keďže mám alterég na kvantá, zbytočná vojna, ktorá nikdy neskončí jednoznačnou výhrou dákej strany, každý kúsok mňa (a to som dosť roztrieštená, čiže je to veľa kúskov) chce vždy niečo iné a o dohode sa dohodnúť nevieme... (Práve som prišla na podstatu svojej nerozhodnosti!)

Nevravím, že nepripúšťam možnosť, že ma tá prekliata samota raz neomrzí, ale zatiaľ ma baví. A toto všetko vám píšem len preto, aby ste pochopili, čo pre mňa samota znamená, nie preto, aby ste mi dali pokoj, takže vopred upozorňujem, že na každé hysterčenie, že prečo vás mám po krk, dotyčného donútim ešte raz si celý tento siahodlhý epos prečítať! Nemám vás po krk, priatelia, skutočne vás ľúbim, na záver (áno, chvalabohu, je tu záver !) to radšej ešte raz opakujem: vo vašej milej spoločnosti som rada, toto bolo čisto-čisté opísanie významu samoty v mojom živote...

Ale dobre, priznávam sa, ospevovať či oplakávať samotu ma nenapadlo len tak, z božej milosti! Že prečo som tak mimo? Urazil ma dáky Benny! Ksa, pravda niekedy hrozne bolí...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 29. prosince 2008 v 20:06 | Reagovat

ach jaj Ayamee ani neveris ako velmi dobre ti rozumiem....aj ja niekedy vyhladavam cas od casu samotu....niekedy mi samota bola jedinym priatelom......tiez som len par krat vytiahla paty z domu....ale teraz ked som na vyske sa to cele zmenilo nasla som dobru partiu spoluziakov a tiez vas spriatelene blogy.....a vobec ma nenapadne ti nieco vycitat :D....

btw....ked si citala od Polly to cierne mlieko tak tam bolo ako svoju spisovatelku zabili vlastne jej vymyslene postavy....takze moja radim ti nezabijat vela :D:D:D

2 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 20:53 | Reagovat

Jasan, že som čítala Pollynu poviedku o čiernučkom mlieku a absolútne ma nadchla, ale pravda pravdúca, odvtedy mám väčšiu úctu k životu postavy, hoc je i čisto čiste vymyslená :D A áno, ty si už kdesi kedysi vravela, že sa ti spoločenský život zvrtol naruby na výške :D Som rada, že mi rozumieš a že mi tento článok nevyčítaš, on sa človek potrebuje vykecať, resp. vypísať miestami i z takýchto vecí :D Dík za podporu :D

3 StandyB StandyB | Web | 29. prosince 2008 v 20:56 | Reagovat

kedykolvek :D...vies ze ja rada cííítam tvoje dlllllhe a rozsiahle :D....myslienky :P

4 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 21:05 | Reagovat

Viem aká si bola nedočkavá počas Vianoce, že chceš článok, Standy :D

5 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 21:24 | Reagovat

* Vianoc (boha, odkedy ja neskloňujem ^____________^?)

6 Crazy Crazy | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 21:29 | Reagovat

tiez som byvala taka...presne rovnaka...a mozno este tak trochu som...ale zistila som, ze samota pre mna nie je moc dobra a mavala som casto take depky, ze to mohlo dopadnut zle :D a aj ked sice aj teraz potrebujem obcas par dni pokoja ked ma nieco vazne stve alebo mi je mizerne - vtedy sa obraciam na blog a k poviedkam - som radsej s priatelmi vazne... ved zavreta cele dni v izby nebudem mat nikdy tolko spomienok a zazitkov ako ked z tej izby vyleziem. ale kazdy nech robi co je mu milsie ;)

heh, niekedy mam pocit akoby som mala rozdvojenu osobnost :D alebo aj roztrojenu, ktovie... ale proste ina som na blogu, ina s kamoskami..

no jednoducho som stale ina... ;) ale viem ta pochopit ked mas rada samotu.. ako vravim, tiez si ju dakedy doprajem ;D

7 Crazy Crazy | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 21:30 | Reagovat

p.s.: na diakritiku aj nadalej zvysoka kaslem ;)

8 Willynka Willynka | Web | 29. prosince 2008 v 22:06 | Reagovat

holka mluvis mi z duse...nikdy sem nevedela jak to mam rict nebo vysvetlit ale hodne si mi pomohla vazne dekuju

9 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 30. prosince 2008 v 2:47 | Reagovat

Crazy, kašli na diakritiku, mne nechýba tiež, hoci ja osobne ju z perfekcionalistických dôvodov používam :D. A to s tým, že si iná stále, presne tak to je i so mnou, ja som iná podľa nálady, okolia, počasia... Mám toľko druhých ja v zásobe, že ich sama neviem spočítať a nikdy neviem, kedy ktoré vytiahnem, hoci mám i také častejšie používané modely :D A ešte raz vravím, ja som tiež rada s kamoškami, kamošmi, ale rovnako rada som i sama, dokonca miestami som sama asi aj radšej :D Tým nevravím, že si kamošov neľúbim, ešte raz to opakujem, nechcem totiž žiadneho z nich uraziť a stratiť :D Prosto ako ty vravíš, že na prekonanie depky alebo mizérie potrebuješ pár dní samoty, ja to mám skôr naopak - ja žijem v samote a občas potrebujem pár dní bujarého vyvádzania v spoločnosti :D

Will-chan, rado sa stalo, celkom ma potešilo, že to niekto cíti rovnako alebo podobne, že ma niekto dokonale pochopil. Takže aj ja ďakujem tebe, aspoň sa necítim až ako taký mega veľký blázon, len veľký blázon :D

10 Willynka Willynka | Web | 30. prosince 2008 v 11:10 | Reagovat

nejsi blazen jenom si svoje a nekdo proste neni jenom spolecenskej tvor

11 Polly Polly | Web | 30. prosince 2008 v 11:53 | Reagovat

ake "riesenie problemu"? Ma nehnevaj, to nie je problem xDD ... ja osobne mam vela priatelov a oni vedia (alebo MALI by vediet), ze ak maju problem mozu dojst hocikedy a ja im pomozem, ako mozem... ale ak som v skupine ludi den za dnom a den za dnom a den za dnom, tak ma to privadza do sialenstva.... som spolocenska, milujem spolocnost, musim mat spolocnost, musim preberat svoje problemy so Sagim, musim randit, chodit von, obcas mat party....ale v rovnakej miere som aj introvert, ktory po istom pocte dni, kedy zacne byt unavne a vzdialene reagovat na ine ludske bytosti, potrebuje niekolko dni byt sam so sebou - a stale vravim - ja sa sama so sebou excelentne zabavim xD ... ...ak je niekto ozajstny priatel, tak to pochopi, pretoze je to to iste ako ze nebudem niekoho tahat do klubu, ktory nema rad a chapem, ze tam nechce ist..... Moj kamarat v nedelu volal: "Ahoj, co robis? stojim pred tvojim bytom.."

"Pisem..." v polosneni vyhrknem..

"Okej, tak idem domov, cau.."

kym som sa stihla zobudit z rospisanej vety, tak odisiel, bez problemov, bez vycitiek...... strasne si to cenim. vies, co by som robila? sedela pri nom a vzdy, ak by sa zahladel na moj byt, hadzala by som po rozpisanom zosite a bola by som  nervozna...

tak by som to zhrnula... ak som od pondelka do piatka s ludmi, tak rozhodne MUSIM MAT osamelu nedelu!! inak sa to nevyvazi a ja zacnem odbiehat myslienky, tuzit po samote ako po cokolade...

ak som 6 dni sama a ani v nedelu za mnou nepride, trham si vlasy!!!

samota je ako hobby, ak ju potrebujes, nikto ti to NESMIE vycitat a ty sa NESMIES prisposobovat, pretoze ta uhloda vlastna sebatryzen!

12 Bublinka Bublinka | 30. prosince 2008 v 13:11 | Reagovat

ja som introvert.. tiež som väčšinou ticho a len pozorujem a NÁHODOU pozorovaním, často dôjdeš k prekvapivým zisteniam :)

Čudujem sa Polly, že ma neukameňuje za 15 minútovú, TICHÚ jazdu autobusom xDD

A čo sa týka samoty... mám jej až priveľa. Niekedy ju milujem a niekedy nenávidím...

13 Polly Polly | Web | 30. prosince 2008 v 13:24 | Reagovat

Bubli xDDD ved, ked si k sebe sadnu introvert a polo-introvert, tak to inak nemoze vyzerat...

my sa na seba v buse obcas tak tupo usmievame a komunikujeme myslienkami xD

14 Bublinka Bublinka | 30. prosince 2008 v 14:08 | Reagovat

aha jasnééé xD komunikácia myšlienkami je veľmi užitočná xDD

aj keď by som niekedy naozaj rada počula čo ti v takých "tupo usmievavých" chvíľach behá hlavou xDD

15 Polly Polly | Web | 30. prosince 2008 v 14:17 | Reagovat

xDD vacsinou rozmyslam, ci by som uz nemala  nieco povedat....XDDD

16 Bublinka Bublinka | 30. prosince 2008 v 14:46 | Reagovat

xDD aj tyyy??

Lebo ja tiež :) je dosť blbé, keď si uvedomujem, že už som príliš dlho ticho a mala by som niečo povedať.. no ako naschvál neviem čo vhodné zo seba vychrliť xDD

17 Polly Polly | Web | 30. prosince 2008 v 15:05 | Reagovat

tak sa zhodnime na tom, ze nase cesty su proste tiche a nebudeme sa stresovat riesenim xDD

18 Bublinka Bublinka | 30. prosince 2008 v 15:08 | Reagovat

dobrý nápad xD

19 K K | Web | 30. prosince 2008 v 15:47 | Reagovat

Ha! Samota s "nesmrteľniakmi" je niekedy prípustnejšia ako chvíľka či dve v spoločnosti. Aj najlepší priatelia nás dokážu niekedy vytočiť po hranice možností.

Ja som introvertná len jemne. Prishám :p

20 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 30. prosince 2008 v 17:02 | Reagovat

Will-chan, dík :D Presne, nie som práve najspoločenský tvor, to jest vše, v tom nie je žiadne bláznovstvo :D

Preboha, Polly, aký siahodlhý komentár!! Veď jasan, samota nie je problém, ale kedysi mi to tak pripadlo, prosto ako "problém" :D Vravím, že každý potrebuje aspoň malú chvíľočku čisto sám pre seba, ja som väčší introvert, ja mám tú chvíľočku dlhšiu ako väčšina ľudí :D Pekne povedané, Polly, o5 raz pekne povedané, že "samota je hobby", ďakujem :D

Bubli, ale vidíš, presne o tomto hovorím, ja mám samoty tiež priveľa a väčšinou ju milujem, hoci miestami tiež nenávidím :D

Bubli, Polly, tiché cesty busmi a komunikovanie myšlienkami? Hehe, ta to ja dosť často riešim otázku, či by som už nemala niečo povedať a čo by to vlastne malo byť, keď som už dlho ticho :D. Poznám, poznám :D

Aj K to pekne povedal/a :D A že "nesmrteľniaci", lol :D

21 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 30. prosince 2008 v 17:39 | Reagovat

Ešte ma napadá, ku tomu pomenovaniu "problém". Samota nie je problém, no keď to prerastie do takej medze, ako u mňa, vtedy mi to ako "problém" už miestami jednoducho pripadá :D

22 Polly Polly | Web | 30. prosince 2008 v 19:01 | Reagovat

tak dojdi za nami, ked to budes vnimat ako problem xD ja a bublina si s tebou mozeme ticho pocestovat busmi...vies, to je take nenasilne pre introverta...je v spolocnosti, ale nemusi nic hovorit xD

ja som v skole robila psychotesty xD .... som viac introvert ako extrovert, ale extrovertna som tak akurat xDD

23 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 30. prosince 2008 v 20:05 | Reagovat

Polly, tiché introvertné cestovanie busmi, hehe :D A aj ja som robila v škole dáke testy, no ešte som ich nedorobila a ani výsledky neviem, lebo naša psychologička je veľmi vyťažená žena :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama