30/04/08 | Stratení opäť nájdení

1. května 2008 v 0:18 | Stratená Ayamee |  ARCHÍV 2007 & 2008
Naša dlho stratená - od minulej stredy, čiže presne týždeň - triedna kniha sa včera poobede či navečer nečakane našla! Po pondelňajšom rodičovskom, kde o jej podivnom zmiznutí boli informovaní rodičia a po včerajšej kázni našej profesorky, ktorá na chémii povedala asi toto: "Ten, kto ju odcudzil, by ju konečne už mohol vytiahnuť." Potencionálnym vynníkom bolo nasľubované, že sa im nič nestane, keď ju niekam pohodia, že sa ďalej nebude pátrať po tom, kto za tým stojí, hlavne, že sa nebude musieť celá triedna kniha prepisovať.


Bolo skutočne prekvapujúce, keď na dnešný dejepis prišiel ujo dejepisár i s našou dlho pohrešovanou červenou triednou knihou! Bolo to dokonca prekvapujúcejšie ako to, že samotný dejepisár zabudol na písomku, ktorú sme danú hodinu mali písať, no pripomenul mu ju spolužiak, keď sa šiel ospravedlniť, že sa nestihol naučiť! Našla ju dáka teta profesorka na okennom parapete chodby na treťom poschodí. Samozrejme, že si ju tam doteraz nikto nevšimol, hoci ju hľadala celá naša trieda i celý učiteľský zbor.

V nadpise však figurujú joty, a to nie 3.C. Veď i ja som sa tu dosť dlho neukázala. Prečo? Nedostatok času, nechuť blogovať, nieto ešte zapínať ten notebook = lenivosť, atď. atď.

Minulý víkend boli u nás totiž hody. To v mojom prípade neznamená žiadne opíjanie sa do nemoty a podobné vyrážania si z kopýtka, skôr poflakovanie sa po tom preplnenom námestí (kašlúc na antropofóbiu) s hŕstkou ťažko zverbovaných kamošiek v zostave: slečna V., Ann a novonaverbovaná Al, pričom Lindu sme tento rok vynechali, keďže je čiastočne samostatne zárobkovo činná a v rámci toho sa kdesi premávala celý deň po ľade na korčuliach. Otrieskané prachy na handry a sladkosti - človek okrem nich nič neje a potom mu je zle, hoci to mohlo byť i z kolotočov. Kolotoče boli vlastne primárnym dôvodom, peniaze som na nich oplieskala až v nedeľu s extrémistickou sesternicou, keďže sa mi kamošky v sobotu nepodarilo presvedčiť na žiaden z nich. Aspoň, že sa slečna V. nechala nahovoriť na tú cukrovú vatu.

Inak sa učím a spím. A trošku píšem Leyona. Jeho priaznivcom prezradím, že som domyslela dokonalý koniec, s ktorým mi pomohla slečna Cap, za čo jej patrí obrovské arigatou. Považujem to za druhý najlepší koniec svojich písmenkových výplodov často nazývaných i pseudopoviedky. Hneď po: "Zbohom, otec." Mohla by som vám ho aj prezradiť, pretože nepredpokladám, že sa k nemu na dA niekedy reálne dopracujeme alebo radšej nie.

Hm, zajtra voľný deň, naša školička si voľno v piatok, ako inak, nevybrala, čiže ho môžem stráviť učením matiky. "Výrok je každá oznamovacia veta, o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá." Amen.

Idem spinkať, brú noc, deti!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama